Miesto do kostola, ako sa to na dedine v nedeľu doobeda patrí sa 6 jaskyniarov (J. Dzúr, M. Staroň, P. Herich ml., M. Kováčik, J. Vajs a P. Holúbek) vypravilo do chrámu prírody, Pustej jaskyne. Tu totiž v Achátovom dóme dakedy pred II. svetovou vojnou A. Lutonský plánoval vybudovať ekumenický chrám, kde by sa uskutočňovali svadby mladých párov. Tento zámer sa síce neuskutočnil, ale vchod do Pustej jaskyne cez Chodbu trosiek je vždy zážitkom. Pracovali sme vyzbrojení motykami a čakanom na čistení meandra s prievanom. Tento je vysoký asi 2,5 metra so šírkou 40 cm a končí úžinou, kde sú nahusto posiate čierne netopierie pozostatky, ktoré neomylne vedú ďalej. Smer je dobrý, po viac ako 100 metroch je Štefanová, postup na akciu tiež a treba len veriť že v dohľadnej dobe sa podarí tieto dve jaskyne prepojiť. Po ceste späť sme našli pozostatky zo starých dôb, tri sovietske baterky s dátumom výroby (alebo spotreby) 9/1978. Vyniesli sme ich na povrch a skončili v Liptovskom Mikuláši v Zastav obchode (Stop shop) v konajneri určenom pre baterky. Aspoň takto sme trochu odľahčili od chémie podzemiu a jeho temnému svetu. Po ceste Demänovskou dolinkou si J. Vajs spomínal na svoje detstvo v Demänovskej doline a vysvetľoval, kde žila stará Kráľka, ktorej sa ako dieťa bál, kde bola lúka, les a kde kto býval. Opäť sme sa počudovali nad novými stavbami v Demänovskej doline, ktoré rastú ako huby po daždi. Keď sa však po pár desaťročich zistí, že nie sú až tak v tejto oblasti nevyhnutné, tak to nebude s nimi také jednoduché ako s tou starou sovietkou baterkou…
Leave a reply