november 2009

Na čelbe stale tesno, mokro a hromada skál. Zatiaľ všetko po starom, na čierňavu po vytiahnutí tej pravej skaly neverím. Aspoň sme trochu fotili a v nedeľu hľadali takmer zabudnuté jaskynky v skalných radoch nad Čienou dolinkou.

Pri myšlienkach na možné pokračovanie DJS sa mi v mysli často vynáral obraz schémy z Praktickej speleológie, ktorá zobrazuje depresné invazné zóny. Až do včera bol predpoklad, že niečo podobné sa nachádza aj v Demänovskej doline v rovine teórie. Včerajšie objavy to zmenili. Sme tam. V depresnej invaznej zóne.

V Štefanovej, keď sa vyčerpá logický smer pokračovania, treba sa obzrieť po tom, čo ide smerom opačným, a pustí. Lebo keď tečie niekde jeden potok, popod neho môže križovať druhý. Keď jaskyňa prechádza popod dno doliny dva razy, môže i tretí krát. A keď idú popri sebe tri širokánske riečne koridory, hneď vedľa je štvrtý…

…aj keď sa chlapci počas mojích dlhých speleoprázdnin už poriadne ďaleko prekopali