Karpatský oblúk, pohorie, ktoré si medzi seba delí 8 krajín, od Rumunska po Moravu, má na Slovensku svoj najvyšší bod – Gerlachovský štít. Od jesene roku 2020 sa k nemu pridáva aj najdlhšia jaskyňa tohto pohoria, Demänovský jaskynný systém. Kým Gerlach sa oddávna týčil do výšok, o podzemných tajoch sa dozvedáme v priebehu storočí len veľmi postupne.
10 rokoch od prekonania Sifónu rešpektu Radkom Husákom sa nám podarilo dosiahnuť tieto priestory suchou cestou
V rámci meračských prác v Demänovskej ľadovej jaskyni, ktorá sa čoskoro zrejme bude nazývať po starom – Veľká a Malá čierna jaskyňa, postupne skúmame a zameriavame všetky známe kúty tejto krásnej a nevšednej jaskyne.
Tento rok je z hľadiska prác v Demänovej veľmi intenzívny, čo sa odzrkadľuje aj na výsledkoch. Po 5 mesiacoch cielenej roboty v tomnto roku a mnoho dalších hodín a dní v rokoch minulých sa nám podarilo v pukline v Chodbe radosti objaviť významné pokračovanie DJS.
V máji tohto roku sa nám podarilo objaviť pokračovanie Jaskyne pod cestou. Vyžadovalo si to však otvoriť nový vchod do jaskyne. V poradí už druhý.
Andrej Barát veľmi dobre porozumel emócii sprevádzajúcej divoké zmeny prirodzeného prostredia Demänovskej doliny – neradostiam všetkých tých, čo porozumeli dávnemu duchu spolupatričnosti v horskom prostredí, či poodhalili mimoriadnosť a neopakovateľnosť Krasu demänovského na Slovensku… A tie tisíce áut a zápchy od Mikuláša? Nájdeme raz odvahu sadnúť si do povinnej kyvadlovej dopravy aby nás popoviezla pod zjazdovku bez toho, aby sme zamorili hlukom a smradom celý ten kľukatý krasový kaňon? A pitná voda? – „jeden z dvoch najdôležitejších zdrojov pitnej vody pre celú Liptovskú kotlinu, od Važca až po Kvačany“ – dozreli sme k rozporu v záujmoch obyvateľov Liptova proti niekoľkým developerom – s ohrozenou pitnou vodou ako strategickým zdrojom uprostred…
Aktivita Demänovských jaskyniarov v roku 2019 v porovnaní s uplynulým obdobím mierne poklesla, napriek tomu sa celkovo uskutočnilo viac než sto akcií. Ťažisková časť našej práce smerovala do Dračej jaskyne v Sokole, Chladivého dychu, Štefanovej, Červeného a väčšmi sme sa tiež sústedili na povrchové prieskumy.
Niektoré momenty v jaskyniarstve často pripomínajú fragmenty až „archetypálnych“ dejov či situácií, ktoré sa človeku občas vynárajú v snoch ale sú aj neustále prítomné v podvedomí. V roku 2015 sa nám podarilo podľa (takéhoto) vzoru „kopanie v bubline“ (s ktorým majú viacerí jaskyniari skúsenosti) otvoriť nový vchod do Štefanovej a neskôr a podľa inakšieho vzoru sme koncom roku 2018 objavili Hornú (II.) úroveň Dračej jaskyne.
Na pracovné činnosti uplynulých rokov sme v roku 2018 nadviazali už tradične v Štefanovej, v Psích dierach, aj v Studni na Jame. V Chodbe radosti Pustej sme po rokoch zas aktivitu obnovili a na Sokole začali poznávať novú, veľkú jaskyňu ľavej strany Demänovskej doliny.
Koľko generácií jaskyniarov tam chodilo hľadať jaskyne? Veru za posledné storočie, odkedy sme sa zadívali na podzemné dutiny ako neznámy svet hodný aktívneho objavovania, asi všetky. Koľko ľudí hľadelo na tie bloky pod previsom? Ktovie, ale každopádne ich bolo vidieť až z údolia, v päte veľkého brala, hneď povyše radu jaskynných otvorov.
Prvá a najstaršia kostra plaza z časov ešte dávnejších dinosaurom sa na Slovensku našla v Demänovej. V jaskyni, ktorá už desať rokov nevídaným spôsobom dovoľuje svojim prieskumníkom prenikať stále do nových priestranstiev podzemia. V Eldoráde jaskyne Štefanovej, v miestach, ktoré nás pri objavoch očarili svojím drsným a fascinujúcim vzhľadom karbonátov korodovaných až „na kosť“, vertikálnymi studňami horskej jaskyne a predsa priamo pod dnom doliny, niekde len 10 metrov pod riečkou Demänovkou.
Uplynulý rok sme naše sily sústredili na viacero lokalít súčasne. Jarné týždne sa niesli v znamení objavu Chladivého dychu, počas zimnej expedície sa uskutočnilo množstvo samostatných akcií najmä do Psích dier, pracovali sme na Krčahove – Červenom, Štefanovej. Veľká jarná povodeň priniesla zaujímavé poznatky o hydrografii Demänovských jaskýň a zapríčinila desiatky prieskumných a následne i výkopových akcií.
Krásne prežitie Vianočných sviatkov, ako aj mnoho zaujímavých objavov v roku 2018 prajú demänovskí jaskyniari.
Počas leta sme sa hneď dvakrát vystúpili na hradisko Na Jame. Prv päť a neskôr dva dni na plošine boli sprevádzané veľmi príjemným počasím a priniesli ideálne pracovné tempo, kedy sme podstatne zvýšili efektivitu kopania a súčasne sme neboli vyčerpaní tak, ako po minulej, úvodnej výprave. V septembri sme už prišli na miesto s novými strojmi a rýchlosť práce asi zdvojnásobili. O dramatické momenty ani tento rok nebola núdza, práce tiež sprevádzali archeologické nálezy a na dne priepasti sa objavil prvý voľnejší priestor.
Vo štvrtok 31.8 2017 vyrážame ja – autor článku a Miňo Staroň do Bratislavy, kde máme v pláne pribrať Bohuša Horváta na cestu do Cortiny d´ Ampezo, aby sme obzreli pár zaistených ciest a krásu Talianskych Dolomitov.
Po vyše 8 mesiacoch sa opäť podario zorganizovať výpravu do odtokového sifónu Štefanovej za otázkou (najmä) možného prepojenia týchto systémov. Už niekoľko rokov vieme, že voda odtiaľto prúdi do Pekelného sifónu Chrámu slobody, cesta stopovaču trvala vtedy 2 hodiny. Na poslednej akcii v decembri 2016 sa Dano Hutňan zanoril do sifónu, dosiahol časti objavené Radkom Husákom v roku 2013 a nezdržiavajúc sa naväzovaním vodiacej šnúry mal dosť času si miesto prezrieť, kým ho nedobehol všezahaľujúci kal. Trochu bokom našiel úžinu, za ktorou sa javilo pokra
Večer 28. apríla 2017 kulminovala povodňová hladina Demänovky zanechajúc po sebe vyvrátené stromy, nové riečiská, zatopené chaty a strhnuté cesty… Niekedy koncom 70. rokov to bolo podobné, keď vypláchlo pstruhy z rybárne na odbočke do Pavčinej Lehoty až ich voda nechala napospas po lúkach v okolí. Storočná voda to asi nebola, veď kto z nás pamätá storočie, no posledné desaťročia istotne väčší prúd tu netiekol. A čo nám priniesla? Nuž predovšetkým poznatok, že krasová krajina sa veľmi, pomerne často a nárazovo mení.
prichádza už šiesty ročník Jaskyniarskeho leta organizovaného hlavne pre budúcich mladých jaskyniarov
68. speleopodujatie, 12. júl 2017 o 15.00hod v budove SMOPaJ na Školskej 4, Liptovský Mikuláš
Tohtoročná expedícia bola vynikajúca a trochu iná. Aké výsledky dosiahla? Rozsah prác bol mimoriadny najmä v Pustej, kde sa nám podarilo kopaním prejsť v hĺbke popod obávanú dolinku. No až čas a naše vytrvanie možno prinesie zavŕšenie týchto snáh, tak, ako sa to už vlastne stalo len pár dní po jej skončení objavom novej, krásnej jaskyne nazvanej Chladivý dych.
Večer nevieš zaspať a premýšľaš, čo vás to tam čaká, zvláštny nepokoj cítiš… Kamarát zas po ťažkej noci vstáva skoro ráno a len po pár hodinách spánku uteká na Liptov. A Šuhaj tiež čosi tuší, pozná tam na Pustých zákutia, prechodil ich veľa ráz.
Počas uplynulého roku 2016 sme trochu netradične veľmi všestranne pôsobili v krase Demänovskej doliny. Okrem rozsiahlych kutacích prác, objavovania a mapovania novoobjavených aj starších známych priestorov sme pokračovali v komplexnej dokumentačnej činnosti všetkých známych krasových javov doliny. Objavili sme tiež najstaršiu skamenelinu stavovca na Slovensku a spojenie jaskyniarstva s archeológiou v priepasti na Jame prinieslo prvé zaujímavé výsledky. Spolupracovali sme tiež na viacerých výskumných úlohách iných organizácií.
Na tretej akcii v Liborovej studni Mišo Vrbičan, Peťo Holúbek a Paľo Herich zastali na prahu 5 m vysokého stupňa ústiaceho do tretej priepasti jaskyne. Keďže nám do prieskumnej štvorice chýbal Zdenko Jurík, zlezenie stupňa, hoc prekonateľného, nechali sme nabudúce…
Pri skúmaní tohto zaujímavého podzemného fenoménu musíme konštatovať, že i po rokoch prieskumu nás prekvapuje. Nedávno to bol objav skameneliny „dinosaura“, v sobotu polohou a smerovaním Pukliny rozbíjačov.
Telefón hlási niekoľko neprijatých hovorov, napokon postupne prichádza informácia, že Ťa zavalilo v jaskyni na Môcach. Viem presne kde to je, Paľo ma tam zavolal na objav, podrobne sme ju preskúmali a zamerali. Na konci je plazivka so silným prievanom, […]
Batoh tak ťažký, že ani najsilnejší si ho nevedia sami na plecia vyložiť. Po hektolitroch vypitej vody a 700 m prevýšenia konečne staré refúgium Na jame. Hradisko svojím najvyšším okrajom ústi do tmavej priepasti – jamy. Predstavivosti zadosťučinené, prichádzame preskúmať, čo v ňom ľudia pred 2500 rokmi zanechali. Napokon však viac tajomstiev sa otvorí, než vyrieši…
Od Expedície sme si museli trochu oddýchnuť, avšak predsa nie celkom. Počas apríla a mája sme sa na dvadsiatich výpravách rôznym spôsobom venovali miestnemu krasovému fenoménu. Domerali sme jednu časť objavov v Štefanovej (celkovo 1,5 km), merali menšie jaskyne pre rozpracovaný atlas Demänovských jaskýň, s návštevou z Taiwanu odoberali vzorky na datovanie a otvorili sme tiež sezónu na Krčahove.
Osem dní po sebe nasledujúcich, neľahkých akcií charakterizovalo druhý ročník expedície do liptovských končín. Výpravy priniesli nečakané a radostné výsledky v podobe veľkých objavov v Štefanovej, z ktorých sme 1,2 km súčasne aj zamerali a jaskyňa presiahla dĺžku 16 km. Tiež sme sa nevyhýbali kopáčskemu, či poznávaciemu úsiliu.
(Oneskorená správa z výpravy) Myšlienka navštíviť jaskyne vo Francúzku sa rodila pri mnohých akciách v Demänovskej doline, nielen pri skúmaní podzemia, ale aj počas mnohých debát o živote. Túžba navštíviť túto krásnu zem sa zmocňovala. Navštíviť dobrých priateľov, spoznať zem, jaskyniarov a jaskyne.
Rok 2015 sa pre členov Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina (JKDD) niesol v znamení najmä výkopových prác na viacerých miestach v Demänovej a úspešných snáh o otvorenie nových, kľúčových vchodov do skúmaných jaskýň. Nechýbali však ani objavy nových priestorov, merania, povrchové prieskumy či zahraničné výpravy.
Ako dobre sa kope chodba vyplnená pieskom žulovým… Postojačky, nech sa dá normálne hýbať. Krčahovo nám učarovalo, možno preto tak veľkoryso obnovujeme staré dutiny. Avšak čelby sú tu dve, a horná mieša kartami veru skvostne. Je to už celkom pekný príbeh, o jednej, nie dlhej jaskyni. O jaskyni bez superlatívov, ale predsa o veľkej nádeji, a neistom kopaní.
Všetko najlepšie v roku 2016, hlavne pevné zdravie a veľa nových podzemných krás, prajú demänovskí jaskyniari.
V podzemí ostalo všetko tak, ako predtým, no nájdená chyba v meračských dátach z Pekelného sifónu ukázala, že ten je v skutočnosti bližšie k sifónu zo Štefanovej, ako sme si dosiaľ mysleli. Vzdialenosť sa zmenšila na 55 metrov, avšak nič to nemení na tom, že oba sifóny sú na hranici (ak nie za ňou) priechodnosti človekom.
56 akcií letnej Demänovskej sezóny prinieslo jeden nový vchod, ktorý sme spolu s druhým aj zabezpečili a uzavreli. Na Krčahove je, hoc krátky, nový jaskynný systém dlhý 60 m. Zaujímavá Jaskyňa pod cestou, ďalšie prieskumy a merania.
V Štefanovej sme vyčistili komín nového vchodu od blokov, čo sa boli v ňom zasekli pri jeho otváraní, a dosadli na dno siene, ktorá ešte nedávno tvorila jeden z koncov jaskyne. A tak sa východ, pretože predtým sme ním len vyšli, premenil sa na vchod. Pár dní nato sme ním uskutočnili aj prvú naozajstnú akciu hlbšie do jaskyne. A v Okne ešte stále kopeme.
