Dvere do Záskočia sme ledva otvorili, sú tak natesno, že sme museli použiť aj hrubú silu. Najskôr sme sa šli pozrieť do Sifónovej chodby. V jaskyni je tak sucho, že táto chodba, hoci je len začiatok decembra už bola vyschnutá. ( Za normálnych okolností býva suchá až niekedy v marci ). Ale prievan v nej nebolo cítiť, takže ešte niekde ďalej musí stáť voda. Moniku zaujímali hlavne kalcitové minikryštáliky v Chodbe nádeje. Bez okuliarov sa mi to javilo ako drobná šotolina, a až keď som si ich zväčšila, musela som uznať, že fakt je to kalcit a ešte aj pekne tvarovaný. Monika odoberala vzorky, zapisovala, merala, a ja som si v pohode fotila. Proste lahôdková akcia. Ďalšie vzorky odobrala v Zvolenskej chodbe. ZV chodba je úžastne fotogenická no a pri jednom zábere mi zrazu tresol foťák, zgúľal sa do tesnej pukliny, ešte som začula ako niekde švacol o skalu a už som mala po nálade. Nedal sa vybrať, bránili mi kvaple. Nuž, ochrana sem, ochrana tam, cencúle som rozbila, vyzliekla sa do košele a napchala sa čo najnižšie. Podarilo sa mi ho po niekoľkých pokusoch navliecť na statív a vytiahnuť. Je funkčný, ale dobitý a poškodený. Ešte som trochu fotila, Monika skumala, do bivaku sme došli za tmy. Na Krakovke trochu snežilo. Večer šla Monika ešte domov. Marián s Ľubom Haličkom pracovali v Liehovej sonde
Ráno sme šli kopať do Liehovej sondy, postup asi 20 cm v pevnej skale, puklina, že do nej ledva nohu strčíš. Proste Habaďura…
foto: http://www.speleodd.sk/mapy/Zaskocie12-2011.jpg
mapa navštívenej časti: http://www.speleodd.sk/mapy/Zaskocie.jpg
Leave a reply