Každý rok, už 22 rokov, tesne pred Vianocami chodím položiť vetvičku a zapáliť sviečku k vyvieraniu Demänovky . Už tak dlho mi chýba môj kamarát Vlado Žikeš. Nezabúdajú na neho ani ostatní jaskyniari z doliny. Stretneme sa, pospomíname.
Vlado nás vždy spájal, robí to stále, chlapci stále pracujú , hľadajú. Bol som sa nadýchať jaskynného vzduchu aj teraz. Chlapci ktorí začali vtedy chodiť s nami sú už ostrieľaní jaskyniari. Prežili si s nami kadečo. Niektorí na každú akciu boli vyzbrojení rôznymi sladkosťami, čokoládkami a rôznymi inými dobrotami, ktoré niekedy okrem klobásy a slaniny a iných nápojov pochutili aj nám . Volali sme ich sprosto podľa „ lakôtok“ s dovetkom „ty“.
Teraz po hodine ponevierania po jaskyni ma Peťov syn ponúka sušeným ovocím. Beriem si štipku a zase som donútený spomínať. No je to aj dobre, veľmi dobre, že sa ukazujú nový La- ko-kotníci.
V tejto doline je stále toľko roboty!
Týmto chcem poďakovať starým kopáčom ,že nezabúdajú, no aj za to, že mladých vychovávajú.
Juro Moravec
Leave a reply