Takto sme prišli k plazivke na konci veľkej chodby za Hurbanovým dómom. Za ňou mala podľa mapy A. Droppu z roku 1952 nasledovať už len nízka, zasintrovaná chodba…
No preplazíš sa ďalej, s meracími prístrojmi, že len na skok to bude a skutočne – malá sienka, za ňou ešte jedna s pekným bielym jazerom a zúfalý koniec v sintroch. No v prvej sienke sa pozrieš hore, ajhľa, sintrový štít ako v Domici. Tu v Demänovej? – to sa veľmi nevidí. No vedľa neho je voľný priestor. Vylezieš hore a hľadíš do tmy. Je tu veľká chodba, jazerá, staré ohromné pagody, kvaple, sintrové hrádzky, netopiere… A odrazu meriame najvyššiu úroveň jaskyne, tú, ktorá v tejto časti chýbala. Na žiadnych mapách ju nebolo vidieť, zmocňuje sa nás pocit objaviteľský, aj podobná radosť… A takto pribudlo 100 m nových či zabudnutých priestorov tejto (pre)historickej jaskyne.
Foto: Miloš Prokop fotky tu
Leave a reply