Text od Lukáša Kubičinu:
Nečakane plánované jaskyniarske akcie patria medzi tie najlepšie a tak sa trojica jaskyniarov vydáva v ústrety Demänovským jaskyniam. Naše vozidlo pretína hranice Liptovského Mikuláša v piatok okolo ôsmej večer. Naše kroky nakoniec nekončia v Ploštíne ale spoločne sa vydávame do Liptovských Behároviec. Zvuk zvončekov a cupot oviec nás víta. Liptov, sme tu. Posedenie trvá do dlhých nočných hodín. Peťo nám oznamuje, že má o tretej ráno budíček a ide do Jánskej doliny kosiť lúku. Náš plán je sa o deviatej stretnúť u Paliho v Ploštíne a výprava potom naberá smer Jaskyňa mieru. Dano nemá ako jediný gumáky.. v duchu viem, že to bude bolieť, ľadová voda, potok… Po otvorení dverí do Jaskyne mieru zbadáme na zemi ležiace gumáky a veľkosť presne Danova. Sme potešení, avšak prvé jazierko a gumáky sú plné vody. Už vieme prečo ich tam niekto len tak nechal na pospas osudu. Cesta jaskyňou je pomerne rýchla. Pali ešte kalibruje disto. Máme v pláne kopať a niečo mapovať čo sme započali na predošlej akcii. Mohutné chodby po čase strieda krásny meander, klesajúci aj stúpajúci do masívu. Všetky miesta na mape sú biele. Veľká otázka čo sa tým smerom môže nachádzať. Chvíľou máme obavy z polosifónu, ktorý sa nachádza na ceste do meandrov avšak sú naše obavy zbytočné. Vody tu moc nieje. Po príchode zostáva trojica kopať a Pali s Lukášom idú mapovať. Už pri prvom bode sa Lukášovi prekotí krabička a štítky sa povaľujú po celej chodbe, pozberáme, nevadí. Pri vŕtaní prvého bodu zisťujeme, že vŕtačka nevŕta, nejde to. Palimu padá z rúk ceruzka tak sa treba troška vrátiť. Pýtam sa či má lak a má, ale laku je tak pobiedne. Bojujem pri každom bode, aby bol viditeľný. Ľadový prievan a úzka chodba. Začína byť zima. Následne mapujeme 63m a pripájame sa ku kopáčom.
Sonda má po našej návšteve zhruba 5 m. Sediment sa mení a lokalita je podľa nás veľmi nádejná. Okolo piatej hodiny navečer vychádzame z jaskyne. Cieľom je svätostánok v Pavčinej Lehote. V jaskyniarskom kútiku sedíme do pol desiatej a náš plán je bivak v Blatníku. Ťaháme aj kus lana, ktosi to staré, umiestnené na skalnom stupni ukradol. Chystáme aj drevo. Všetci po chvíli upadáme k spánku.
Víta nás krásne slnečné ráno. Je 06:40 a postupne pobehujeme po tábore. Pomerne rýchlo sa zotavujeme a našim cieľom je Chrám Slobody. Prvé kroky vedú pod Smútočnú Vŕbu, kde Pali a Lukáš skúmajú tesné okno, za ktorým je možné pokračovanie. Pod chodníkom skúmame ešte jedno miesto, kde by bol možný postup. Po preskúmaní lokalít vedú naše kroky do jaskyne Mieru a von. Pri lúčení sa snažíme dohodnúť na najbližšej akcii. Koncom mesiaca sa vidíme!
Lukáš Kubičina
Krátke doplnenie: opisované priestory J. mieru sú nesmierne zaujímavé z hľadiska ďalších možností objavov. Ide o najvýchodnejšie priestory jaskyne a aj celej dolnej polovice DJS. Tieto priestory sú ukončené klesajúcim meandrom vysokým priemerne 7 m, ktorý bol sprvoti vytváraný vo freatickej zóne, o čom svedčí kruhovitý prierez hornej časti a neskôr remodelovaný vadóznym meandrovitým zázerom na dne. O smere toku vo vadóznych podmienkach niet pochýb, no horná časť chodby si nezachovala (alebo zatiaľ sme nenašli) vírové jamky, ktoré by nám ozrejmili smer prúdenia. Preto ani nemáme celkom jasnú predstavu, čo sa dá očakávať za prekopom. Istú paralelu by sa snáď dalo nájsť v meandroch Okna (nové, po r. 2005 zamerané priestory), ktoré sú vyplnené podobným sedimentom, jemným žulovým pieskom až prachom, a ktoré klesajú na určitú úroveň, veľmi nerovnomernú, ale predsa identifikovateľnú a smerujú do horného poschodia Mieru (Chodba snehového jazierka). Chodby navštívené počas sobotňajšej akcie však začínajú práve na úrovni Chodby snehového jazierka, a z nej po dlhšom vyrovnanom priebehu klesajú nadol, pričom ešte nedosahujú úrovne žiadneho z nižších poschodí. Každopádne chodby klesajú hlboko do masívu, do miest úplne nepoznaných, hlboko do útrob Demänovskej doliny a my veríme, tak ako to má byť, že nás niekam dovedú…
Akcie sa zúčastnili: muži od Čachtíc: Lukáš Kubičina, Daniel Betík, Jozef Ševčík, predseda Peter Holúbek a Paľo H..
a na záver ešte jeden krásny citát, publikovaný v Spravodaji 2/2007:
„Moja cesta života vedie
akoby úzkym hrebeňom, kde sprava i zľava
strmá priepasť visí, musím ísť len pozorne
napred po tomto hrebeni.“
A. Škarvan
Leave a reply