Ako prve jaskyne sme navstivili v zalive Aja /v jazyku Evenkov to znamena, dobry, pekny zaliv/, kde sme s bratom Magdolenom, Vanekom, Hurtajom a dalsimi clenmi vypravy pracovali pred mnohymi rokmi. Kryogenne krystaly, hlavny dovod vyletu sme uz tak ako v Polovnickej jaskyni v pribajkalskych horach uz nenasli. Pri vychode z jaskyne Aja prsalo, zacalo fucat, cas sa zacal kazit, nalada bola zla. Presunili sme sa v dazdi k Bajdinskemu zalivu, kde sa nachdza velka jaskyna Mecta s dlzkou 830 metrov a hlbkou 52. Pre brata Obucha a sestru Evu mame kosti z netopierov. Urobili sme par peknych fotografii, urcite potesia kadekoho. Posledna noc bola priserna, fucalo, mrzlo, nespali sme celu noc, lebo plieskali plachty na stane a bali sme sa ze nas odfukne do jazera. V okolitych horach napadol sneh, muselo poriadne mrznut, voda vo flaskach bola stuhnuta na kost. No rano nas slnko a napoje rozohriali, obetovali sme samanom a bolo dobre. Pili sme aj tarasun, vodku z mlieka co je chut nezabudnutelna na cely zivot, isto si to vie kazdy predstavit. Chcel som priniest flasticku domov, no jasnovidec Sasa mi povedal, vraj je to miestna specialita a doma to nik nepreciti, treba prist zazit Bajkal so vsetkym co k tomu patri a tak to nemam nosit tam kde to neocenia. Zajtra uradujeme, pocitame vydavky, varime ci pecieme omula, miestnu endemicku rybu… S pozdravom clenovia vyprvy Monika Orvosova, Rasto Milovsky, Olga Ivanovna Kadebskaja, Jurko Surka, Jekaterina Petrovna Bazarova, Peter Holubek, Aleksander Vladimirovic Osincev a sofer Uaziku Boris…
Leave a reply