Stručné zhrnutie nových poznatkov z jaskyne Okno
Okno patrí určite k najznámejším jaskyniam Demänovskej doliny. Podľa známych poznatkov sa donedávna jednalo o horizontálnu chodbu s dĺžkou 930 metrov bez výraznejších odbočiek s možnosťou napojenia na Jaskyňu mieru cez koncový zával. Možnože aj preto tejto lokalite jaskyniari nevenovali v posledných desaťročiach takú pozornosť, ako iným jaskyniam, kde sa napríklad očakávali objavy.
Azda aj z tohto dôvodu pokladali skúsení jaskyniari pôsobiaci v Demänovskej doline postup P. Staníka a J. Psotku z 15. 9. 2005 do klesajúceho meandra v Okne síce za zaujímavý, ale nepripisovali mu väčší význam. Na následnej akcii, ktorej cieľom bolo zostúpiť dole a zhodnotiť objav, sme sa rozdelili na dve družstvá s úlohami nové priestory preskúmať a hneď aj rýchlo zamerať. No realita nás poriadne prekvapila. Meraniu nebolo konca – kraja a ani prieskumníci sa akosi nevracali. Po stretnutí sme analyzovali vzniknutú situáciu. Nové priestory predstavujú zaujímavé meandre s dĺžkou okolo 300 metrov. Nejde však o nový objav, pretože v jaskyni sa nachádzajú podpisy prieskumníkov z rokov 1947 a 1948. Po štyroch kratších meračských akciách dosiahla dĺžka nových priestorov jaskyne 507 metrov pri denivelácii 63 metrov. Zdalo sa, že sa výrazné postupy skončili. Bolo ešte treba preveriť niekoľko koncových miest a objavy zhodnotiť. Prekvapenie ale naše zámery trochu pozmenilo.
Dňa 13. novembra 2005 sa D. Haršánikovi podarilo prejsť cez úžinu v juhovýchodnej časti priestorov a následne s P. Staníkom a skupinou trnavských jaskyniarov (M. Kočkovský, M. Konôpka, M. Zvonár a S. Lačný) objaviť stúpajúci komín za ktorým sa opäť nachádzala klesajúca vetva. Dĺžka nových priestorov sa vtedy odhadla na 150 metrov. Následne sa v týchto priestoroch dňa 17. novembra podarilo P. Staníkovi a J. Paulínymu prejsť ďalších 100 metrov a objaviť výrazný stúpajúci komín Kolotočovo. Na akcii 20. novembra sa I. Kráľovi, P. Staníkovi a P. Holúbekovi podarilo okrem zamerania 168 metrov chodieb aj objav siene, ktorú sme nazvali podľa pozoruhodného štúrovského básnika S. B. Hroboňa (1820-1894). Z nej vybiehajú stúpajúce rúrovité chodby v dĺžke 60 metrov, ktoré sú ukončené neďaleko hlavnej horizontálnej chodby v nadmorskej výške 911,02 metra zasintrovaným riečnym sedimentom. Na akcii dňa 27. 11. Ľ. Holík a P. Holúbek zamerali 148 metrov objavených priestorov a M. Staroň, L. Benický a Z. Chrapčiak prebili sintre v stúpajúcom komíne v Miňovych častiach a prešli asi o 10 metrov dopredu. Na tejto akcii sa zaregistrovala takzvaná Lukášova úžina s jasným pokračovaním. Táto sa prekonala v noci z 29. na 30. novembra štvoricou Z. Chrapčiak, I. Kráľ, P. Staník a P. Holúbek. Objavilo sa asi 100 metrov nových priestorov. Na spomienkovej akcii venovanej V. Žikešovi sa pracovalo na viacerých častiach. Demänovskí jaskyniari sa pokúšali komunikovať cez zával s Jaskyňou mieru, Ľ. Holík s D. Mičuchom, P. Staníkom a M. Korčekom kopali v sifóne na dne v nadmorskej výške 852,37metrov , podobne aj J. Kasák a P. Kardoš s priateľmi zo Strážovských vrchov pracovali na rozširovaní úžin a kopaní v pieskovom sifóne. Na dvoch miestach sa im podarilo o niečo postúpiť dopredu. Jedno z nich je dnes najhlbším miestom v jaskyni s nadmorskou výškou 837,29 m. Meračské družstvo E. Hipmanová, K. Hadriová, J. Vajs a P. Holúbek počas tejto akcie zameralo 94 metrov chodieb. Na akcii 16. 12. sa P. Staníkovi a P. Holúbekovi podarilo preniknúť v kľukatej plazivke zvanej Výzva pre Juzeka asi 5 metrov ďalej. Ďalej vidno priestor, ale treba prekonať asi meter dlhý pieskový val, ktorý však nie je kde dať. Pri úsilí chudého jaskyniara by sa však dalo grackou nahrabať materiál pod seba a natesno postúpiť dopredu. Dopredu tu nedočkavcov ženie po dne roztrúsený netopierí trus, ktorý nielen nás v Okno, ale aj jaskyniarov pôsobiacich v neďalekej Demänovskej medvedej jaskyni priviedol k objavu stoviek metrov nových chodieb. Na akcii 18. 12. P. Gažík, P. Staník, Ľ. Záhorec a P. Holúbek vyliezli jednu vetvu 20 metrov vysokého komína v Kolotočove, pôsobili v zasintrovanej úžine na dne jaskyne a kopali v nadmorskej výške 844,68 metrov v nízkej chodbe opäť s netopierím trusom. Táto chodba má zaujímavý smer a vedie do častí, kde nič nie je známe a pravdepodobne sa to spája s priestormi nachádzajúcimi sa za Kasákovým výkopom. Na akcii s obetavým P. Magdolenom dňa 29. 12. sme zamerali hrozné úžiny v komínoch nad T-sieňkou. Poslednú návštevu Okna v roku 2005 sme uskutočnili 30. 12. S P. Magdolenom a Z. Dvořákom z Moravského krasu sme zamerali komín nad severnou časťou nových priestorov a rozširovali zasintrovanú úžinu na dne. P. Procházka s P. Nováčkom rozširovali úžinu a prekonávali sinter v nízkej chodbe s netopierím trusom. No práca je tu fyzicky náročná a nepostupuje sa rýchlo. V dňoch 14. a 15. 1. sa na akcii v obsadení S. Votoupal, A. Votoupalová, P. Maceček, P. Staník a P. Holúbek podarilo domerať Kolotočovo, stiahnuť odtiaľ lano, ako aj z komína nad severnou časťou nových priestorov. V západnom pieskovom sifóne v severných častiach nových objavov sa podarilo objaviť asi 50 metrov nových priestorov, ktoré sme nazvali Severomoravské partie. Počas merania stúpajúceho komína v Miňových priestoroch, ktoré objavili 15. 10. M. Staroň a M. Kupčo sa dňa 29. januára dosiahlo najvyššie miesto v Okne a denivelácia jaskyne sa zvýšila na 108 metrov. Na dvojdňovej víkendovej akcii v prvom februárovom týždni sa za účasti J. Vronku, M. Vronku, S. Votupala, P. Staníka, P. Vaněka, Ľ. Kružliaka so synmi a P. Holúbeka prekonala v Severomoravských partiách Porcelánová úžina a objavilo sa asi 40 metrov nových priestorov. V Miňových priestoroch sme sa prebili cez sintrovú úžinu a zvýšili deniveláciu jaskyne. Zároveň sa domerali všetky nové priestory v jaskyni, ktorých dĺžka dosiahla 1639,71 metrov.
Všetky priestory v jaskyni sme zamerali geologickým kompasom a pásmom. Okrem niekoľkých meračských bodov sú všetky stabilizované a dajú sa nájsť. Chyby pri meraní sa po uzatvorení niekoľkých polygónových ťahov s dĺžkou okolo 100 metrov pohybujú pod 59 cm. Celkovo má jaskyňa Okno k 5. februáru roku 2006 dĺžku 2570 metrov pri denivelácii 110,41 metra.
Nové priestory predstavujú pomerne komplikovaný trojrozmerný labyrint, ktorý je iba náhodne prepojený s dávnejšie známou a horizontálnou časťou jaskyne Okno. Nachádza sa tu niekoľko pieskových sifónov, ktoré pokračujú ďalej a určite súvisia s Jaskyňou mieru. Najnižšie miesto sa nachádza v nadmorskej výške 837,29 metrov, čo je len okolo 25 metrov výškových nad priľahlými chodbami v Jaskyni mieru. Cez nové priestory preteká niekoľko menších vodných tokov, ktoré azda súvisia s menšími tokmi v Jaskyni mieru. Dokázanie týchto predpokladov môže potvrdiť ďalší hydrologický výskum jaskyne. Je však pravdepodobné, že pozoruhodný jav Jaskyne mieru, Glgavý Jano, a nové priestory v jaskyni Okno súvisia, hoci je medzi nimi vzdialenosť väčšia ako 250 metrov.
Ďalšie otvorené problémy speleologického výskumu tu predstavujú zasintrované úžiny, tesné meandre a pieskové polosifóny. Ich systematické prekonávanie posunie stupeň poznania jaskyne Okno a tiež objasní súvis s Jaskyňou mieru. Doteraz objavené priestory boli nájdené bez väčšieho pracovného nasadenia. Je predpoklad, že ďalším intenzívnym výskumom sa tu podarí dokázať viac.
Pozoruhodnosťou jaskyne Okno je to, že hoci ide o pomerne vysoko položenú jaskyňu geneticky súvisiacu s Demänovským jaskynným systémom, tak vchod sa správa ako spodný otvor do jaskynného systému a v zime na dĺžke viac ako 100 m vymŕza a tvorí sa tu ľadové výplň. Prúdenie vzduchu je tu ale oproti iným jaskyniam Demänovskej doliny pomerne slabé. S inými jaskyňami, alebo doteraz nám neznámymi otvormi na povrchu je teda voľná komunikácia problematická.
Za veľkú pozoruhodnosť jaskyne považujeme netopiere, teda pozostatky po nich. Aj hlboko v masíve sú niektoré chodby pokryté ich exkrementami, ktorých počet odhadujeme v celej jaskyni na tisíce. Kladieme si otázku, prečo tieto tvory preletujú podzemné priestory v Okne. Pre nás je to veľká výhoda, pretože takto poznačené chodby nás vedú do nových priestorov. Celkovo je ale v nových častiach netopierov v zimnom období pomerne málo a prakticky sa dajú spočítať na prstoch obidvoch rúk.
Z geologického hľadiska je v týchto častiach jaskyne Okno viacero zaujímavostí. V tmavosivých až čiernych gutensteinských vápencoch prevažne chudobných na makrofosílie sú na viacerých miestach jaskyne viditeľné polohy hrubé od 1 cm po 1 m obsahujúce množstvo úlomkov stoniek a článkov krinoidov, úlomky lastúr, brachiopódov a iné. Fosílie sú pozitívne vyvetrané zo skalných stien jaskyne, čo väčšinou nenachádzame v povrchových odkryvoch Demänovskej doliny. Tieto sedimenty pravdepodobne predstavujú tzv. tempestity – polohy klastických karbonátových sedimentov tvorené plytkovodnými uloženinami prepranými búrkovým vlnením. Ohraničenie týchto polôh voči nadložiu a podložiu je ostré. Tiež sú zaujímavé vystupujúce oválne hľuzy pravdepodobne rohovcov v niektorých novoobjavených častiach. Z minerálov sú rozšírené hnedé lesklé povlaky a kôrky najskôr asi tvorené hydroxylapatitom.
Medzi riečnymi sedimentami jednoznačne prevládajú piesčité náplavy nad hrubozrnnejšími štrkovými frakciami. Relikty fluviálnych sedimentov nachádzame pricementované sintrom aj v bočných výklenkoch a pri stropoch chodieb. Značne rozšírené sú aj sedimenty rútenia, neopracované tečúcou vodou.
Čo sa týka morfológie priestorov prevládajú klesajúce vadózne meandrujúce chodby široké 1-2 m s výškou do 8 m. Časť chodieb predstavuje rúrovité kanále sledujúce úklon vrstiev, ktoré pravdepodobne vznikali pod hladinou podzemných vôd v epifreatickej zóne. Komíny a niektoré chodby sú založené na strmo uklonených puklinách. V jaskyni nachádzame aj mnohé drobné formy skalného reliéfu vytvorené riečnou modeláciou (stropné a stenové kapsy, meandrové vyhĺbenia, selektívne korodované vrstvy a iné). Typicky vyvinuté prúdové jamky (ako napríklad v Jaskyni slobody alebo v J. mieru) sme v jaskyni nenašli. Vyskytujú sa tu tvary, ktoré ich pripomínajú ale sú hlbšie a nevytvárajú charakteristické siete. Ako vidíme jaskyňa Okno predstavuje po stránke geologickej a geomorfologickej veľmi pestrú lokalitu.
V budúcnosti sa po praktickom speleologickom prieskume a zameraní nových priestorov v jaskyni Okno počíta s detailnejším geomorfologickým, geologickým, hydrologickým a zoologickým výskumom. Samozrejme že sa do jaskyne aj naďalej bude chodiť kopať a hľadať útočisko pred nástrahami civilizácie.
Na prieskume a dokumentácii nových častí jaskyne Okno sa podieľali jaskyniari zo speleoklubov Demänovská dolina, Červené vrchy, Strážovské vrchy, Šariš, Trnava, Bratislava a Nicolaus, ako aj členovia Horolezeckého klubu Jasná, pracovníci Správy slovenských jaskýň a kolegovia z Českej speleologickej spoločnosti.
Literatúra:
Archív SMOPaJ
DROPPA, A., 1957: Demänovské jaskyne. Bratislava.
DZÚR, J., 2005: Jaskyňa Okno – nové poznatky. Spravodaj SSS, 36, 4, Liptovský Mikuláš, 24-26.
Internetová stránka www.speleodd.sk v mesiacoch september 2005 – február 2006
Pre Spravodaj SSS napísali: P. Holúbek, P. Staník a J. Psotka
Leave a reply