Zišlo sa nás pomenej, vlastne len dvaja, Jagerčík a ja, ale vŕtačka spravila robotu za 5 ďalších jaskyniarov. Cez 18 m dlhý zával II. sme sa prebili do pomerne veľkej siene, výška 8 m šírka asi 5 m. Táto rozlámaná priestora je križovatkou dvoch prítokov. Jeden málo výdatný potôčik ( asi 0,5 l/s) priteká z JZ z úzkeho dolomitického kanálu a padá kaskádou medzi bolky. Ten kanál sa bude dať asi obísť, treba len porozbíjať nejaké skaly. No a niekde spredu medzi blokmi bolo počuť poriadne hučanie hlavného toku Slnečnej cesty. Prietok pred závalom odhadujem na 8 l/s. Poprevliekali sme sa medzi blokmi do ďalšej siene, lepšie povedané na dno 10 m vysokého komína, ktorým padá voda. Nazvali sme ho Vodný kútik, je tam poriadne mokro. Marian vyliezol stenou komína k stropu (ja som si bez istenia netrúfla) a postúpil v smere SZ ešte asi 30 m. Zastal pred obrovskými zrútenými blokmi, ktoré sa ale budú dať obísť vylezením bočnej steny. V strope je vidieť otvor, treba však lano. Od začiatku závalu II.sme postúpili pôdorysne asi 50 m a výškove 25 m. Ak sa nám podarí v tomto smere postúpiť ešte aspoň 40 m, dostaneme sa konečne za sedlo nad Čiernou dolinkou, ktoré tvorí obrovskú závalovú zónu, do kompaktnejších hornín. Chodba zatiaľ smeruje pod poľovnícku chatku Hvezdáreň.
Elena Hipmanová
Leave a reply