Tentokrát nám prišiel pomôcť Lukáš Vlček. Opisy Poľskej vetvy objavenej pred dvoma týždňami avizovali ďalšie postupy. Navyše mal Lukáš narodeniny a tak malý darček v podobe nových priestorov by bol celkom príjemný, ale jaskyniar mieni a jaskyňa mení… Najskôr vyliezol Marian s Lukášom do zavaleného komína, aby hľadali pokračovanie medzi blokmi, ktoré ešte pred dvoma týždňami vyzeralo tak sľubne. Nič. Tie sľubné škáry medzi skalami už tak nádejne nepôsobili, zvlášť, keď sa občas nejaká dole komínom zgúľala. Ale Luky sa svojho vysnívaného darčeka nevzdával. Zvrtli sme sa o 180 ° a hľadali pokračaovanie v stropnom závalisku na inom mieste. Lukáš preliezal medzi blokmi hore dole, vraj naplazil aspoň 50 m, ale nič. Medzi blokmi sú síce dutiny, niekde sa dá aj postaviť, ale pokračovanie sa nepodarilo násť. Stratili sa aj bočné steny, len 3 až 5 metrové skaly. Buzolkou sme zmerali smer a bolo nám jasné, že tu nám šťastie priať nebude. Poľská vetva smeruje na juh, priamo pod staré dno alebo Holúbekov klepec. Čiže do centrálneho závaliska Večnej roboty. Predpokladám, že tento zával je vysoký asi 50 – 70 m.
Leave a reply