Ráno sa stretávame krátko po 9.00 na parkovisku v doline. Pavčinu Lehotu zastupujú: Z. Chrapčiak, J. Dzúr, L. Benický a D. Benický, Moskvu zastupuje N. Jermakov, nečlenov SSS: A. Holúbek a SK Nicolaus reprezentuje P. Holúbek. Najskôr si v nadmorskej výške cez 1000 metrov prezeráme občasnú vyvieračku, kde v čase topenia snehu počuť hukot vody a valí sa z nej odhadom asi 3 litre za sekundu. Výšku sme neodmerali, pretože výškomer ostal doma opustený na chodbe. Potom sa po krátkej chôdzi slníme na vyhliadke a povznášame sa nad pozemskými starosťami utopenými hlboku v hmle. Po chvíli kráčania zameriavame pod sklaným stupňom 17 metrov dlhú horizontálnu jaskyňu. Končí zanesením sedimentami, ale z konca vyteká malý potôčik, ktorý sa stráca v skalnej suti. Jaskyňa je pozoruhodná a dalo by sa tu azda aj kopať. Našli sme tu v blate medvediu stopu a v tesnom vchode aj medvediu srsť, ktorú tu zanechal maco, keď sa plazil dovnútra asi s cieľom nájsť brloh na zimu. Nad touto lokalitou sme našli ešte niekoľko dier spĺňajúcich kritéria kladené na podzemé priestory. Škoda však, že nebol mráz, aby sme sa presvedčili, či tu nefúka prievan. V najvyššej lokalite ktorú sme našli a predpokladáme že leží v nadmorskej výške cez 1400 metrov sme našli pozohodnú stopu po medvedích pazúroch v mäkkom bielom sintri. Jej dĺžka je 9,5 metra a má pozoruhodnú genézu. Dali sme jej meno Tatiana. Pozorovali sme tu salamandru pripravujúcu sa na zimný odpočinok. Podľa názoru Nikolaja z Moskvy, ktorý už stál pri objavoch dvoch hlbokých priepstí nad 500 metrov sa v tejto oblasti určite nachádza hlboká jaskyňa, len ju treba nájsť. Pokúšali sa už o to viacerí, avšak zatiaľ bez úspechu. Bodaj by brat Nikolaj mal pravdu a my sa ešte dôkazu v šťastí a zdraví dožili…
Leave a reply