V jaskyniach Demänovskej a Jánskej doliny platí nepísané pravidlo, že ak sa niekde dlho kope a na akciu príde Jano Vajs, tak to znamená objav. Podobne to bolo aj 26. 12. 2013, keď sme sa v šestici (Miro Kováčik, Janko Naništa, Jano Vajs, Filip Danihel, Mišo Danko a P. Holúbek) vypravili do Hučiacej plazivky v Pieskových chodbách v Zlomiskách. Ide o klesajúcu tesnú chodbu, kde pred pár rokmi Mišo danko zaregistroval tajomný hukot. Začali sme tu kopať a po desiatkach akcií sa to stal jeden z našich najväčších výkopov v Zlomiskách. Zúčastnilo sa ho nespočet našich jaskyniarov, ale aj kamarátov z Poľska a Česka. Vodítkom nám pri výkope bol spočiatku tajomný hokot a neskôr ozvena. Keď Paĺo Herich povedal, že sa mu výkop nepáči, tak sme sa potešili, lebo takmer vždy keď sa niečo také povie tak sa prekážka prekoná.
Takže fakty: asi po 25 vykopaných metroch v ťažkých podmienkach sme objavili 20 metrov chodieb končiacich v hlinených nánosoch. Je tu síce zrejme aj prievan, ale blato a potôčik spôsobili, že sa tu postúpiť už asi nikde nedá. Nedostali sme sa teda na chodby pretekané vodným tokom vytekajúcim z Hlbokého, ako sme tajne dúfali. Avšak je radosť aspoň v tom, že sme prekážku prekonali, odfajkli problém v jaskyni a naplmo sa môžeme venovať problému ďalšiemu. Je len škoda, že s nami nebol J. Vronka s mládežou, ktorí sa podstatnou mierou podieľali na vyťahovaní materiálu z výkopu. Viac podrobností sa pokúsime napísať do nového spravodaja…
Leave a reply