V Demänovej máme najdlhšiu jaskyňu Karpát

Je to už takmer sto rokov, odkedy moravský učiteľ vošiel do prvých chodieb novej jaskyne – Chrámu slobody. Rok 1921, hoc nie bez kontinuity s okolitým svetom, bol zlomovým obdobím pre slovenskú speleológiu aj cestovný ruch Liptova. Počas nasledujúceho obdobia sa odohrali ohromujúce objavy a začalo sa hovoriť o najkrajšej jaskyni Európy. Týmto obdobím sa začal, už len veľmi sporadicky prerušovaný, systematický prieskum a výskum Demänovských jaskýň.

Významné objavy v Demänovskej doline však prichádzali postupne, náročná, 100 m hlboká priepasť Pustej jaskyne nedovoľovala rýchly postup objavov. Až v roku 1951 sa ju podarilo spojiť s Jaskyňou Slobody. No vzápätí prišiel ďalší veľký objav. Cez starú známu Demänovskú ľadovú jaskyňu sa trom dobrovoľným jaskyniarom podarilo prekopať do rozsiahleho pokračovania v dĺžke asi 15 km, ktoré nazvali samostatnou, Demänovskou jaskyňou mieru.

A tak odrazu tu bol systém dvoch jaskýň (Ľadovej a MIeru) v severnej časti doliny a systém Slobody a Pustej v jej južnej časti. Delilo ich od seba len niekoľko desiatok metrov, na oboch stranách boli veľké jazerá. Po viacerých náročných pokusoch o ich vyčerpanie a prekopanie chodby medzi nimi sa to konečne v roku 1987 podarilo. V mimoriadne ťažkých podmienkach, v blate, vode, chlade a s rizikom zavalenia a zatopenia kopanej chodby pracovali desiatky jaskyniarov z celého slovenska pod záštitou Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina, až napokon, na desiaty deň sa to celé podarilo! A týmto momentom vznikol v ľudskom poznaní Demänovský jaskynný systém (DJS).

Systém mal vtedy dĺžku „len“ 20 km, pretože mnoho chodieb a nových jaskýň, neskôr k nemu pripojených, ešte nebolo známych. No dĺžka jaskyne sa odvíja od postupu meračských prác. Do 80.-tych rokov sa zameriavali najmä hlavné ťahy a rozmernejšie chodby, mnohé bočné chodby, či plazivky a chaotické labyrinty sa dovtedy neobjavovali na žiadnych mapách. Začalo sa to postupne meniť a spolu s objavmi v Pustej po roku 2000 sa DJS dostal na hranicu 30 km.

Po roku 2009 sa začali prehodnocovať všetky historické merania, spájali sa merania nové aj opravné a zistili sme, že sa dlhodobo o 3 km nadhodnocovala dĺžka systému. Napriek tomu koncom roka 2014 (už riadna) dĺžka systému dosiahla métu 40 kilometrov.

Séria menších objavov a neustávajúce práce na zameriavaní v podaní dobrovoľných jaskyniarov aj Správy slovenských jaskýň sa tak dnes podpisujú pod najdlhší jaskynný systém Karpát – dnes dlhý 43 kilometrov. 

Aké sú tie objavy?
V lete tohto roka sme prenikli do prevažne vertikálnych priestorov v Pustej – 350 metrov chodieb, priepastí, niekoľko jazier a malých potokov nás príjemne prekvapilo. No najmä, z jednej priveľmi úzkej plazivky bolo počuť hučanie rieky! To podzemná Demänovka nás volala. Dnes, už po mnohých ďalších pracovných akciách sa k nej dá prísť, hoc cestou neľahkou, cez strmé úžiny.

Toto sa deje na južnom konci jaskýň, smerom proti prúdu vôd. Na konci opačnom je stáročia skúmaná a navštevovaná Demänovská ľadová jaskyňa. Na naše veľké prekvapenie, pri zameriavaní týchto dlho známych chodieb sme sa odrazu za úzkou plazivkou ocitli v nových objavoch! Cez plazivku sa nikdy nikto nepretisol, až my teraz, v jeseni. Našli sme menšie siene a krátke chodby, no na niektorých miestach nebolo kde nohu na zem položiť – všade vôkol kosti. Veľké lebky a hnáty vyhynutých zvierat, zrejme medveďov jaskynných sa povaľujú na podlahe jaskyne, čiastočne už zaliate kvapľovinou. Tak takto vyzerala Ľadová jaskyňa predtým, ako sa kosti z jej známych častí postupne s návštevami povytrácali.

Týmito objavmi spolu s mnohými meračskými prácami sme dosiahli dnešnú métu, hoc len symbolickú, lebo jaskyne ťažko zmerať – koľko z nich ešte nepoznáme? Iné sú prepojené, riekami či zanesenými chodbami, no človek uznáva len to za spojené, kadiaľ sám prejde…

Niekoľko záberov tu: JK Demänovská Dolina

Oficiálne štatistiky Rumunska: https://www.speologie.org/statistici