Pustá jaskyňa Počas piatich akcií sme pokračovali v prácach na Prekope do Ivaninho dómiku, postup bol asi 2 m vpred. Vo vchode č. 3 v Machnatom prebehli dve cvičenia HZS a pracovalo sa na rozširovaní úvodných častí.
Psie diery Najmä počas zimnej demänovskej expedície sme pokračovali v komplikovanom výkope v Psích dierach smerom na sever. Vyťažili sme pomerne veľký priestor pod m. b. 44, z ktorého sa ukázalo voľné pokračovanie súčasne s opätovným posilnením prievanu. Malá sienka bola prístupná len chvíľu, pretože cesta do nej viedla popod strop chodby a kolmo na sklon suťoviska, ktoré sa pri najmenšom narušení zosúvalo. Rýchlym nahliadnutím sme zistili, že ďalej nízka, 3 m široká chodba klesá minimálne ďalších 5 m. Nasledovala úvaha, či sa snažiť vybudovať bezpečný traverz krížom cez suťovisko alebo napriamiť celý výkop s tým, že bude postupne zasypaný od suti práve uvoľnený priestor. Vzhľadom na to, že je neistý ďalší vývoj a dĺžka výkopu, rozhodli sme sa ho napriamiť a prekopať sa do sienky bezpečnejšie zvrchu. Spolu sme tu uskutočnili 8 pracovných akcií.
Puklina pod Chodbou radosti Počas prieskumu koncom marca sme obnovili zabudnutú vedomosť o prievane v najspodnejšej časti pukliny s pôvodom potenciálne spoza Sifónu rešpektu, ktorý predstavuje kľúčovú prekážku v pokračovaní Pustej popod dolinku Machnatú a pod masív Červeného. Nasledovalo 9 pracovných akcií na tejto staronovej lokalite, počas ktorých sme najmä rozširovali puklinu tak, aby bolo možné materiál z dna sondy vyťahovať pohodlne v bandaskách. Kúskami hrubých roxorov sme tiež zabezpečili suť a bloky na vrchu kolmej pukliny, nainštalovali kotvenie pre kladku. Náslende, po vyťažení množstva materiálu sme ďalej postúpili asi 3 m nižšie oproti stavu z roku 2006, čo nám umožnilo nahliadnuť do kolmo nadol pokračujúcej pukliny. Na naše sklamanie sprvu človekom zleziteľná puklina smerom nadol sa po 9 metroch žužuje na 15 cm pri veľkej šírke, podľa zvuku padajúcich kameňov takto ešte nejaký čas pokračuje kolmo nadol. Niekotré vhodené kamene, v súlade so staršími informáciami, skutočne dopadali do akéhosi šikmého suťoviska, avšak bez nejakej mimoriadne nádejnej dunivej ozveny z hĺbky. Pred ďalším pokračovaním prác sme sa rozhodli o prieskum pukliny improvizovaným kamerovým zariadením.
Počas marcovej prieskumnej akcie do Pukliny pod Chodbou radosti a Južnej vetvy Klausovho sifónu došlo k nešťastného pádu nášho člena. Neskôr potvrdené podozrenie na zlomeninu ruky nás viedlo k rozhodnutiu nevracať sa komplikovanou cestou, ktorou sme na miesto prišli, ale vyčerpať zatopený Klausov sifón a privolať na pomoc s transportom zraneného členov HZS. Akcia prebehla bezproblémovo a rýchlo, za 4,5 hodiny od nehody sme už balili a vynášali použitý materiál z jaskyne.
Suťovisko pod Veľkým Sokolom Počas dvoch akcií sme hĺbili sondu v menšom výduchu bližšie ku chodníku, karirohože slúžiace na zabezpečenie výkopu sa ukázali ako nepoužiteľné v sypkej suti. Lokalitu sme následne vyčistili; pokiaľ sa celosezónnymi teplotnými meraniami nepotvrdí pôvod prievanu zo stálej teplotnej zóny, neplánujeme tu ďalej pokračovať.
Jaskyňa vo Veľkom Sokole V spodnom poschodí jaskyne sme v roku (asi) 2016 zahájili práce v pieskovom polosifóne, hneď vedľa opusteného výkopu I. Kráľa. Na miesto sme sa opäť vrátili v roku 2018, po štyroch akciách sa tu podarilo objaviť 40 m dlhé pokračovanie. Následne sme chodby zamerali a na ďalších dvoch akciách pokračovali v kopaní pieskového sifónu. Jaskyňa dosiahla dĺžku 323 m s prevýšením 46 m.
Dračia jaskyňa v Sokole Druhá polovica roku sa niesla v znamení objavov a prác v novej jaskyni na Sokole (celkovo 32 akcií). Po objavení výduchu v spodnom rade jaskýň Veľkého Sokola 11. augusta sme na mieste odpracovali štyri krátke dni a 21. augusta prenikli do priestorov dolného poschodia jaskyne v dĺžke takmer 400 m. O dva dni neskôr, pri zameriavaní sme vyliezli do vyšších priestorov dĺžky 80 m, ktoré končili zasedimentovaním s výnimkou stúpajúceho meandra s prievanom. Na tomto mieste sa nám 18. novembra (opäť po štyroch akciách) podarilo s veľkým šťastím preniknúť do mohutnejšieho, no značne labyrintického horného poschodia jaskyne dĺžky vyše 600 m, výškovo zhodného s hlavnou chodbou Jaskyne vo Veľkom Sokole. Jaskyňa po zameraní dosiahla k 23. 12. 2018 dĺžku 1077 m s prevýšením 51 m. Niekoľko akcií sme odpracovali aj na konci spodného ťahu jaskyne, no veľká časť našich aktivít sa počas jesene sústreďovala na zabezpečenie jaskyne uzáverom, natiahnutie vodiacich šňúr, vybudovanie drevených lávok cez sintrové jazierka a dokumentáciu. Tiež tu bol začatý paleontologický výskum pod vedením T. Čeklovského zo SMOPaJ.
Štefanová Kryštálové rieky V južnej časti tejto perspektívnej vetvy jaskyne sme zamerali 173 m priestorov objavených už v roku 2012. Naša aktivita však prebiehala najmä v rozsiahlejšej severnej časti, kde v jej úvodných partiách sa nám podarilo dohora objaviť priestory dĺžky 150 m, z ktorých sme dve tretiny aj zamerali. Zvyšná časť predstavuje opäť vyššie poschodie s mimoriadne náročným prístupom a možnosťou ďalších objavov a ostáva výzvou do budúcna. Po dvoch výpravách sme objavili tiež pokračovanie zo Siene talianskych básnikov v dĺžke 290 m. Na dvoch miestach sa objavené priestory napojili na známe chodby, čo opäť potvrdilo slabú preskúmanosť týchto, pred existenciou druhého vchodu jaskyne veľmi vzdialených priestorov jaskyne. Vo Veterných kotloch sa uskutočnila jedna pracovná akcia, prievan je silný, treba kopať ďalej. Novembrová sieň bola navštívená dvakrát, prieskum a kopanie priniesli posun v plazivke proti vodnému toku z ponoru P14b o 7 m, ďalšia práca je pre stálu vodnú hladinu veľmi komplikovaná. Meračské práce menšieho rozsahu prebehli na hlavnom riečisku za Dómom titanov. Jednu akciu sme venovali aj rozširovaniu vstupného komína vchodu č. 2. Jaskyňa dosahuje k 31. 12. 2018 dĺžku 17 713 m s prevýšením 129 m.
Na jame Začiatkom júla sa uskutočnila prípravná akcia expedície na Jamu, vyniesli sme množstvo vody, na plošine vymenili dva z piatich nosných trámov. Upravili sme tiež okolie vyvieračky v Blatníku v nadm. výške 1111 m (300 m pod Jamou) pre prípad nedostatku vody. Samotná expedícia trvala 4 dni, za použitia elektrocentrály a navijaku sme vyťažili cca 15 m3 (-2,5 m v plnom profile) materiálu z hĺbky 17 – 19 m. Vyťažené množstvo materiálu bolo rovné množstvu vyťaženému na všetkých predchádzajúcich výpravách, v päťčlennej zostave (dvaja vo výkope, obsluha navijaku, vysýpač, preberač kostí a iných nálezov) sme ťažili s pomocou troch dvojíc 25 – 35 l bandasiek rýchlosťou takmer 1 m3 za hodinu so spotrebou 0,4 l benzínu (za hodinu). Plocha výkopu sa od začiatku prác podstatne zväčšila a aj s použitím techniky je postup v nadmorskej výške 1445 m pomerne pomalý. Avšak v ďalších rokoch to môže byť na tejto speleo-archeologickej lokalite ešte veľmi zaujímavé, pokúsime sa tu vytrvať.
Chrám slobody V Pekelnom sifóne prebehla jedna potápačská akcia, M. Manhart postúpil opäť niekoľko metrov ďalej, avšak konštatoval, že veľmi silný prúd vyhadzujúci piesok a drobný štrk do výšky 1 m vyviera spod plochých blokov v hĺbke 32,5 m a cesta ďalej je neprielezná. Nasledujúci pokus bude smerovať z Jazerného dómu v Štefanovej.
Beníková v Januári sme jaskyňu konečne po rokoch a mnohých akciách domerali, súčasne sme vyliezli do okna nad zadným jazerom kaskádových jazierok a s prekvapením objavili 40 m dosiaľ nenavštívených chodieb.
Jaskyňa č. 27 V tejto jaskyni sme sa po rokoch vrátili do prievanového komína za m. b. 43. V jeho strednej časti sme sa pokúsili nájsť obchádzku závalu v strope a prenikli sme do chodby dlhej 5 m, aj táto však stúpala rovnako nahor a končila závalom. Silný prievan v týchto miestach je veľkou motiváciou, no techniky otvárania vchodu Štefanovej jaskyne by sme už viac krát neradi použili.
Mier a Marošova jaskyňa Pokus o prepojenie týchto dvoch jaskýň s pomocou piepsov a vysielačiek skončil nezdarom, najmenšia zameraná vzdialenosť bola 6,8 m. Predpokladáme, že skutočná vzdialenosť je menšia, avšak jaskyne oddeľujú mocné náteky sintrov. Počas akcie sme ešte našli výduch pod Pavúčou vežou, ale pred začatím hĺbenia sondy bude nutné sledovať prv jeho teplotné pomery.
Chladivý dych a Pustá jaskyňa Ani pokus o spojenie týchto jaskýň, tentoraz prostredníctvom merkaptánu nevyšiel, po príchode do kopaného meandra v Lustrovej sieni (za Pieskovou sieňou dolnej Pustej) sme konštatovali, že rovnako tu, ako aj na spodnom poschodí Chladivého dychu prievan smeruje z neznámych priestorov; teda zdroj môže byť rovnaký, no priama komunikácia medzi týmito jaskyňami nie je. Vo svetle tohto poznatku sa javí nádejne zahájenie výkopu v najnižšom mieste Chladivého dychu, aj vzhľadom na polohu medzi Pustou a Štefanovou.
Tvarohová jaskyňa Pre zaľadnenie vchodu č. 2 Štefanovej sme ako náhradnú aktivitu zvolili opätovné zameranie jaskyne, pretože pôvodné dáta sa stratili. Dĺžku dosiahla 72 m s prevýšením 15 m.
Kvapľové pole Pri povrchovej akci sme 14. februára našli zaujímavé miesto na povrchu, priamo nad hlavným riečiskom medzi Dómom titanov a Jazerným dómom Štefanovej jaskyne, vo výške zodpovedajúcej hornej úrovni Pustej. V lese, na ploche okolo 10 x 15 m vystupujú malé bralá do 2 m výšky, ktoré však predstavujú zvyšky sintrovej výplne oddenudovanej chodby. Aj v širšom okolí po spádnici je možné pozorovať veľké sintrové bloky. Pukliny medzi zvetrávanými sintrovými útvarmi vytvárajú cesty pre prienik teplého vzduchu z podzemia, zatiaľ však nie je isté, či pochádza zo stálej teplotnej zóny jaskyne. Počas siedmych krátkych výprav sme tu umiestnili loggery a vykopali sondu, v ktorej plánujeme pokračovať a overiť, či ostala aspoň časť podzemia v týchto miestach zachovaná.
Počas jednej akcie sme vyhľadali a komplexne zdokumentovali Medvediu jaskyňu pod Sinou v nadm. výške 1476 m; navštívili sme tiež Sondu pod Suchou jaskyňou (866 m n. m.), ktorú sme pred niekoľkými rokmi otvorili. Našli sme tu žulový okruhliak premeru 20 cm aj kusy starých sintrov, nie je vylúčené, že sa jedná o zavalený vchod jaskyne. Na konci hlavného ťahu Okna sme jednou výpravou pokračovali v kopaní pieskového sifónu, výkop sme zamerali a odložili na neurčito.
Povrchové prieskumy a merania prebiehali medzi dolinkami Točište a Pustá (4 akcie); v Uhlišti (5 akcií, zameraná Stará chodba s komínmi, Vykladaný brloh, Úkryt v prevrate); v Krčahove aj v Sokoloch (po dve akcie); tiež po jednej výprave sme navštívili Pustie, Kosienky a zlanili bralo Bašty.
VÝSKUMNÉ AKTIVITY Prebiehali v spolupráci najmä so SSJ, SMOPaJ a SAV v Banskej Bystrici. V Dračej jaskyni v Sokole sme odobrali viacero vzoriek sedimentov (na rozbor, kozmogénne nuklidy, izotopy), tiež sa tu začal paleontologický výskum. Dvakrát sme navštívili Pustú za výskumom kryogénnych procesov, podobne tak i Jaskyňu mieru a Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Viacero jaskýň Demänovskej doliny bolo preskúmaných v rámci geologického výskumu SSJ.
DOKUMENTAČNÁ ČINNOSŤ V roku 2018 sme pokračovali v prácach na Atlase Demänovských jaskýň. Objavené jaskynné priestory sme podrobne zamerali a opísali, uskutočnili sme viacero fotodokumentačných výprav.
ĎALŠIE ČINNOSTI V letnom období prebehli skúšky jednolanovej techniky našich čakateľov na vstup do klubu. Nebývalý záujem novinárov o výsledky činností klubu sme nedokázali celkom odradiť, pracovníci TV Markíza navštívili Štefanovú v súvislosti s nálezom kostry najstaršieho plaza Slovenska z Eldoráda. A. Čerňanský o tomto náleze informoval vo všetkých celoštátnych médiách. Objav Chladivého dychu bol zdokumentovaný dvomi družstvami RTVS. V roku 2018 sme publikovali texty v Spravodaji SSS, Aragonite, Týždni, odbornom časopise Geologica Carpathica a v Slovenskom Krase vyšiel rozsiahly článok o výsledkoch prieskumu a výskumu v Chladivom dychu. Na web stránke klubu sme uverejnili tri autorské texty a začali tiež pracovať na stránke novej. Spoluorganizačne sme sa podieľali na Speleomítingu v Liptovskom Jáne. Vzhľadom na jarné neoprávnené vniknutia do Chrámu slobody a Štefanovej jaskyne sme urobili niekoľko opatrení na zabezpečenie vchodov a získanie informácií o pohyboch v týchto jaskyniach.
SPOLUPRÁCA Podieľali sme sa na akciách ďalších klubov SSS vo Svaríne, Žeruche, Grúni, Môcach, v Spismichalovej doline, Gombaseckej jaskyni, Hradnej jaskyni v Liptovskom Hrádku. Zameriavali sme ťažko prístupné časti štôlne Gotthard v Dobšinej.
V roku 2018 sme spolupracovali s mnohými jaskyniarmi SSS, najmä z klubov SC Nicolaus, OS Čachtice, OS Liptovský Mikuláš, OS Ružomberok, JS Spišská Belá, Arachnos, Speleoaquanaut, Speleodiver, SK Banská Bystrica, JK Dubnica nad Váhom, JK Strážovské vrchy, z Trenčianskeho speleoklubu, STJ Krakow, jaskyniarov z Moravy a ďalšími. Úzka spolupráca bola so Správou slovenských jaskýň, Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva a Ústavom vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici, tiež s Geologickým inštitútom Jagelonskej univerzity v Krakove a Jaskynnou záchrannou službou HZS. Ďakujem im všetkým za vynikajúcu spoluprácu, ktorá snáď bude pokračovať aj naďalej.
Z pohľadu klubu bol rok 2018 úspešným a opäť veľmi poučným obdobím, ďakujem všetkým jeho členom a čakateľom za podporu či aktívnu účasť na pestrých spoločných akciách.
Zhrnutie V roku 2018 sme uskutočnili minimálne 142 pracovných akcií. Objavili sme 1645 m nových jaskynných priestorov a zamerali 1947 m polygónu.
Zoznam členov klubu v roku 2018: Dalibor Benický, Lukáš Benický, David Droppa, Ján Dzúr, Pavel Herich st., Pavel Herich, Ľuboš Holík, Bohuš Horvát, Zdenko Chrapčiak, Ján Kokavec, Ľubomír Kokavec, Martin Korček, Roman Krčula, Ivan Kundis, Ján Matejička, Dušan Mičuch, Peter Okoličány, Pavol Osadský, Ján Poliak, Miloš Prokop, Martin Rybanský, Michal Salák, Ľubomír Semelbauer, Michal Staroň, Milan Staroň, Peter Staroň, Roman Staroň, Ivan Šulek st., Ivan Šulek ml. (spolu 29); čakatelia: Martin Androvič, Filip Letovanec, Dávid Obert, Matej Okoličány.
Leave a reply