Koncom roka 2008 bolo jasné, že objav z roku 2007 je z väčšej časti preskúmaný a zdokumentovaný. Zamerali sme až na pár odbočiek skoro všetko a dĺžka jaskyne je 4.913 m. Musím však priznať , že preskúmanosť jaskyne je zatiaľ nízka. Sú časti, kde sme boli len raz, prípadne dvakrát. Ale to sa mi zdá v súčasnom stave prieskumu ako nepodstatné. Skôr ma trápia iné, dôležitejšie otázky. Jaskyňa prerezáva masív Stodôlky z juho-západu na severo-východ, ale len v najsevernejšej časti vápencového komplexu Stodôlky. Tu je masív najtenší, prerušený zo severu dolinou Zadnej vody. Odtiaľto však Stodôlka strmo stúpa smerom na juh a dosahuje nadmorskú výšku 1.212 metrov. Je to prevýšenie cca 400 metrov. A to je výzva, ktorej rozumie každý skúsený jaskyniar. A prečo by mala jaskyňa pokračovať ? Pretože prievan v Mikulášskej chodbe, ktorá nesmeruje na dolinu Zadnej vody , ale viac do vnútra masívu Stodôlky, stúpa k hornému otvoru. A je to ozajstný demänovský prievan. Len nájsť , kde mizne. Mikulášska chodba ešte nie je ani domeraná, ani preskúmaná. Potom je tu hlavný tok, o ktorom na základe stopovacích skúšok D. Haviarovej vieme, že sa do jaskyne nedostáva z niektorého blízkeho ponoru. Najvyššie proti prúdu tohto potoka /v j. viac tokov/ sme sa dostali v Aquaparku. Tu tok o výdatnosti cca 20 l/s /suché obdobie/ tečie riečnou chodbou s 1,5 m vysokou kaskádou. Steny chodby sú samý brit a dno pod hladinou je tvorené vápencovým masívom. Rozmer chodby je priemerne 3×3 metre. Chodba proti toku končí v menšej sienke, kde voda priteká z akéhosi bahenno – štrkového močiara. A tu je cieľ našej akcie vo štvrtok 5.2. 2009. Do jaskyne sme sa vybrali v osvedčenej objaviteľskej dvojici Rybanský – Holík. Jaskyňou postupujeme pomaly, nazeráme do dier do ktorých sme ešte nepozreli, rožširujeme plazivky, skrátka užívame si to. Istý mladý člen by nám povedal:“Starci v jaskyni“. Po príchode do Aquaparku sa Maťo prezliekol do atombordelu, ja zatiaľ znižujem vodnú hladinu v močiari cca o 10 cm. Tým sa cez močiar vytvára prúdnica a voda nám sama ukazuje, kde zamerať svoju pozornosť. Za močiarom, ktorý prekonávame v atombordeloch je prítokový sifón. Ten sme predtým považovali za statické jazero. Aj v sifóne znižujeme hladinu vody o 10 cm. Postúpime cca 7 metrov do sifónu, Maťo presvecuje hladinu i profil chodby pod vodou svojimi potápačskými baterkami. Vidíme, že sifón pokračuje ďalej veľkým profilom. Prekonanie sifónu sa nám zdá možné ďaľším znižovaním hladiny vody až o 0,5 m, čím by sa mohol sifón otvoriť. Ak sa to nepodarí, skúsime ho podplávať. Sme lepšie vybavení ako legendárny A. Vallo. Ak predsa neprekonáme sifón, sú aj iné možnosti postupu v jaskyni. Cieľ akcie sme splnili. Zistili sme odkiaľ do Aquaparku priteká voda a určili sme miesto, kde v najbližšej dobe zameriame naše úsile. Končíme náš prieskum, čaká nás hodinová trasa ku vchodu. Na povrch vychádzame v dobrej nálade, vieme, že jaskyňa pustí a 5 km dĺžky nie je konečných.
Leave a reply