Autor: Peter Holúbek
V máji roku 2000 sme navštívili Studňu na Jame s archeológom V. Struhárom z Ružomberka. Prikladáme stručnú správu, ktorú sme publikovali v našom spravodaji toho istého roku.
Studňa na Jame v Demänovskej doline
Medzi liptovskými jaskyniarmi sa z času na čas otvorí diskusia o pôvode Studne na Jame. Ide o 12 metrov hlbokú priepasť nachádzajúcu sa v nadmorskej výške 1431 metrov, 72 metrov južne od kóty Jama (1438 m n. m.). Táto predstavuje severovýchodný predvrchol Sinej (1560 m n. m.), ktorá tvorí hrebeň medzi Demänovskou a Mošnickou dolinou. Túto lokalitu podrobne, avšak bez mapy, opísal dr. A. Droppa v roku 1957 vo svojej monografii venovanej Demänovskej doline. Na základe umelého násypu pred ňou sa domnieval, že ide o priepasť umelého pôvodu, vyhĺbenú pri hľadaní vody. Svoje tvrdenie podopiera tým, že v jej bezprostrednom okolí bolo zistené osídlenie z doby asi 1000 až 500 rokov pred našim letopočtom. Naopak R. Kettner sa domnieva, že ide o klasickú krasovú priepasť.
Tieto protichodné informácie nás natoľko zaujali, že sme sa rozhodli lokalitu navštíviť. Studňu na Jame našli a zostúpili do nej účastníci 40. Jaskyniarskeho týždňa (J. Kleskeň, J. Šmoll, L. Štubňa, J. Vajs), ktorý sa konal v roku 1999 v Demänovskej doline.
Priklonili sa k názoru R. Kettnera, že ide o krasovú priepasť. Na základe tejto informácie sme Studňu na Jame navštívili aj s archeológom Liptovského múzea v Ružomberku V. Struhárom. Opäť sme do nej zostúpili a zamerali ju. Priepasť založená na výraznej poruche so smerom sever-juh má hĺbku 12,2 metra.
Jej šikmo sklonené dno predstavuje skalná suť premiešaná s kosťami väčších stavovcov a starým, zhnitým drevom. Steny sú pokryté zvetranou sintrovou výzdobou. Podľa našich skúseností by sa nevytvorila tak blízko povrchu v umelo vyhĺbenej studni. Prievan tu nebol zaregistrovaný v žiadnom ročnom období. Iné zaujímavosti sme nespozorovali.
V päte valu pri priepasti sme našli kváder z pieskovca, čo znamená, že tento bol budovaný aj materiálom pochádzajúcim zo značnej diaľky. Funkcia valu okolo priepasti je neznáma, azda by ju objasnil dôkladnejší archeologický výskum. Podľa nášho názoru by mohlo byť zaujímavé pokúsiť sa sondovať v tejto tak trochu zabudnutej lokalite. Výsledky prieskumných prác by mohli prekvapiť nielen jaskyniarov, ale aj archeológov.
Literatúra:
DROPPA, A., 1957: Demänovské jaskyne. Bratislava.
DROPPA, A., 1970: Príspevok k výskytu výšinných hradísk na Liptove. Almanach Liptovský Mikuláš, 93 – 101.
HOLUBEK, P., 1999: Správa zo 40. Jaskyniarskeho týždňa Demänovská dolina. Spravodaj SSS, 30, 3, Prešov, 25.
KETTNER, R., 1927: Předbežná zpráva o dosavadních geologických výzkumech v Nízkych Tatrách. Rozpravy II. tř. ČA, r. 36, Praha, 1 – 18.
Leave a reply