9.1. prebehla 27. akcia v Krčahovskom brale, od posledného príspevku (http://speleodd.sk/main.php?pageid=11&novinka=543 ) deviata. Mysleli sme, že zima nám znemožní podnikať výpravy sem hore, no zatiaľ neprišla a za uplynulý týždeň sme tu boli tretí raz. Ešte zatčiatkom mája horná časť brala (v ktorom bolo známych päť malých jaskýň, jediných zaznamenaných fluviokrasových na Krčahove) ponúkala návštevníkom menšiu, 9 m dlhú, pekne modelovanú, ale hranatú rúru, a portál, tiež 9 m dlhý fragment meandra (v strede kolmého brala), vyplneného pieskom pochádzajúcim z jadra Nízkych Tatier. Na druhej akcii nás vyššia, menšia jaskyňa pustila kus dovnútra. Čelba však, hoc kopateľná, bola úzka, tak ako celá jaskyňa a bolo potrebné materiál z nej komplikovane cez niekoľko zákrut dohora vyťahovať. Rozhodli sme sa teda pustiť do kopania spodnej, veľkého meandra s výškou 5 m, šírkou 2,5 m. Tu bol postup pomerne priamočiary, kopaním vpred.
Chodba má zatiaľ dve zákruty, ktoré bolo treba správne identifikovať a vhodne odoberať materiál na čelbe, ale radosť z odhaľovania priestoru prichádza len veľmi postupne, a tak zmeny nie sú veľmi dynamické. Táto nižšia jaskyňa nám sľubovala (stále panuje táto predstava) siahodlhé kopanie v plnom profile bez prievanu, no s veľkým potenciálom a hlbšie v masíve, hoc nie je vôbec vylúčené jej vyústenie na povrch. Sympatický priestor jaskyne s výhľadom na hrebeň Nízkych Tatier nás láka naďalej.
Medzičasom sa však podarilo tieto dve jaskyne prepojiť, v oboch prípadoch približne v ich polovici dĺžky. Toto sme využili a vybudovali drevenú lávku, ktorá umožňovala ťažbu mokrého vápencového štrku a hliny z čelby hornej jaskyne a jej podstatne jednoduchší presun do priestoru veľkej spodnej jaskyne. Podmienky prolongačných aktivít sa razom zhoršili (oproti kopaniu v spodnej), avšak len pre jaskyniara na čelbe, ostatní sedeli resp. stáli v suchu a relatívnom pokoji – postup bol pomalý. Veľkou výhodou systému lávky bola možnosť vypratania vstupných partií hornej jaskyne až na „skalu“, čím sa ukázal jej pravidelný, obdĺžnikový profil 0,7×1 m a uľahčil prístup. Vpredu to ale nevyzeralo veľmi dobre, chodba vyplnená mokrým autochtónnym materiálom (priestory sa nachádzajú len 5 m pod povrchom, počas vlhkých periód voda kvapká odvšadiaľ) sa začala rozvetvovať, vpravo pekne modelovaný, priúzky kanál klesal nevedno kam, vyplnený jemným ílom. Vľavo, čiže na povrch sa ukazovalo hlavné pokračovanie chodby, pod stropom s malou škárou. Chceli sme si byť istí (že nič a aby sme sa nevzdali hneď), križovatku skoro celú vyplnenú sedimentom sme vypratali. Postup priamo vpred hatali bloky odlomené z masívnej steny, išlo skôr o počin márny. Porušený strop dával znať, že kopané pochádza z neho a masívne bloky pod nohami sa hlásili k stene. Celkom sme sa tešili situácii, že naozaj končíme tu hore, aj tak sme blízko povrchu. Na 22. akcii koncom novembra s D. a P. Gratkowskými sme tu ale predsa postúpili asi meter vpred, a zdalo sa nachvíľu, že sa objavil prievan. Skepticky som si zapísal do denníku, „z povrchu?“. Po dlhšej prestávke, na Nový rok sme vyšli na Krčahovské bralo trochu pošpiritizovať a prihovoriť sa miestnym duchom. Po jaskyni sme sa len prešli.
No 5. 1. sme sa tu zišli v znamenitom počte (F. Letovanec, A. Galica, I. Šulek ml., P. Herich, D. Droppa, M. Prokop), a „dokončili“ prácu na tejto vrchnej čelbe. 2 metre za križovatkou sme sa predierali suťou zo stropu, chodba sa akosi uzatvárala. Odhodil som posledný kameň, až naraz, zafúkal prievan! Jendoznačný, vial do tváre. Už nebolo o tom diskusie. Vychádzal z dierky 10×5 cm, pulzoval. Po chvíli mierneho pokoja sa rozhýbal tak, že zúženým miestom až hučal. Konečne bolo všetko jasné, chodba zrejme zatáča vľavo, ide na povrch a poryvy vetra hýbu vzduchom v dutine a tlačia ho cez dieru hore do jaskyne. A ten brlohový zápach sa nedá si pomýliť, zrejme nejaký menší cicavec býva v priestore za (čelbou sa tiež mihli dva chvostoskoky). Potešili sme sa, že vec je vyriešená, a od radosti aj hneď zrušili drevenú šikminu do dolnej jaskyne. Ešte koncom akcie sme vykonali akustickú skúšku, kde asi chodba ústi na povrch. Kladivo spod zeme bolo počuť hore jasne, vzdialenosť sme podľa mapy, modelu a hluku odhadli na tri metre; tuhľa vedľa chodníka sa javili malé, nenápadné otvory…
Aby ale nebolo nič ponechané na náhodu, na ďalšiu akciu (J. Naništa, P. H.) sme priniesli dataloggery na meranie teploty a vlhkosti vzduchu. Jeden sme umiestnili neďaleko otvorom na povrchu, druhý do prievanového miesta v jaskyni. Päť hodín merania v dvojsekundových intervaloch malo potvrdiť domnienku, že poryvy vetra vháňajú studený a suchý vzduch do jaskyne, zatiaľ čo prirodzené prúdenie k hornému otvoru sa vyznačuje vzduchom len veľmi mierne teplejším a vlhkejším, na troch metroch predsa, hoc i v malých priestoroch, sa pri takom prievane však nemôže žiadna charakteristika väčšmi meniť.
Na konci akcie však logger ukazuje teplotu 6,2° a vlhkosť 100%. Pomerne prekvapivé, údaje z prístroja ale vraj môžu kolísať o jeden stupeň a tri percentá. Cestou dole premýšľam, čo to má znamenať, trochu privysoká teplota tak či onak. Počítač, za hodinu už v civilizácii, zobrazuje celý graf hodnôt, po orezaní údajov svedčiacich o postupujúcej aklimatizácii loggerov sa situácia ešte viac zamotáva. Povrchová teplota pohybujúca sa v rozmedzí –2,1° až -3,2° nijak nekoreluje s teplotou v jaskyni, ktorá sa drží stabilne na 6,1° – 6,3° s niekoľkými malými výkyvmi a tromi vačšími trvajúcimi do 20 minút, pričom však teplota klesá maximálne len o 0,6° a vlhkosť o 4%! Tri metre k povrchu sa zrazu javia trochu pridlhé.
9. 1. sme sa zišli silná, postupne pribúdajúca partia siedmych duší (M. Staroň, I. Šulek starší i mladší, D. Droppa, F. Letovanec, M. Prokop, P. Herich). Priorita bola dolná čelba s pieskom, no nadbytočné ruky mohli zabŕdnuť i do záhady hornej. Dole hlavou, v tvrdom štrku s hlinou a väčšími kameňmi v úzkej chodbe sa nekopalo pohodlne. Podarilo sa však dieru s prievanom zväčšiť výraznejšie a zbadať, že ďalej sa priestor rozširuje na tri metre a bude i prielezný. Na sklonku akcie sme sa teda upriamili na tento bod programu, sľúbili si hodinu kopania; následne vybraný, najtenší jedinec (Ivan) sa mal pretlačiť cez kľúčové miesto, objaviť štyri metre a dostať sa tesne pod povrch. Dve minúty pred termínom sa pretisol prvý v závese s druhým do nízkej, klesajúcej sienky s ostrohrannou sutinou. Tá ale nekončila, razom sa pred nami otvoril väčší priestor, vysoký cez tri metre…
„To tu čo hľadá?“, napadlo by asi každého, kto by mal v mysli mapu jaskyne, najmä rez s priemetom povrchu. Radosť nás ovláda, čakáme na ostatných. Do siene sa pohodlne zmestíme všetci, 6 x 4 m v pôdoryse s výškou do 3,5 m vytvára dostatok miesta aj na fotenie a iné radosti. Do siene ústi niekoľko nízkych kanálov, ale zdá sa, že hlavné pokračovanie klesá prudko nadol, chodba vyplnená blokmi a suťou. Strop tu nebezpečne visí, skôr levituje. V strope siene sú dva komíny, tmavé od hliny, väčšie kamene v nich zrejme zatarasili cestu na povrch. Sme veľmi blízko, odhadujeme to na jeden meter. David sa odhodláva a plazí nadol, popod nebezpečný strop chodbou, ktorá napokon po 10 m prechádza do malej sienky 2 x 2 m a ďalšie voľné pokračovanie nemá. Bude to na kopanie opäť, navyše nie je jasný smer, treba sa zahĺbiť. V „Sieni s koreňmi pod zemou“ sa ešte rozhliadame, stropy sú tu vlastne všade niedobré, po vrstvách bloky opadávajú, čo sa i prstom hýbať dá zatiaľ nechávame v pôvodnom stave. Ale je to predsa objav; nie veľký, no na rozmery jaskyne doterajšej (úzka chodba s malými prítokmi a jednou odbočkou) znamenitý.
Chodba od vchodu priberá ďalšie a ďalšie prítoky z komínikov či po vrstevných plochách vytvorených kanálov, postupne sa zväčšuje, získava vzhľad horskej jaskyne – morfológiou aj kryogénnou deštrukciou. A ktovie ako pokračuje. Možno sa dostáva čoskoro na povrch; alebo predsalen prekonáva plytkú dolinku a uchyľuje sa do bezpečia hĺbky hlavného masívu Krčahova?
Dodatok: Nové priestory sme aj s povrchom zamerali, jaskyňa dosahuje spolu s pripojeným Meandrom dĺžku 86 m a deniveláciu 19 m. Strop Siene s koreňmi pod zemou je len cca 50 cm pod povrchom, chodba však vedie v hĺbke 4 m ďalej…
Leave a reply