Po dlhšom čase sa nám podarilo zorganizovať akciu starej štefanovskej štvorčlennej partie. Naposledy sme navštívili jaskyňu 22. 5. 2015. Na akcii dňa 2. 3. 2013 Lukáš Vlček objavil ústie novej priepasti, ktorú zbežne preskúmal Palino. Podľa jeho opisu priepasť ústila do mohutnej pukliny, aká nemá v Demänovskej doline obdobu. Odvtedy sme sa k tejto lokalite nedostali. V piatok sa stretávame u Maťa doma s Palinom a dolaďujeme plán víkendovej akcie. Čakáme ešte na Lukáša, ale onedlho prichádza SMS: „Som v nemocnici“. Plán musíme prispôsobiť, dve meračské družstvá meníme na jedno. V sobotu doobeda Maťo ešte pracuje, takže do doliny vyrážame až po 13 hodine. Aj keď ideme do podzemia len na jednu noc, nesieme po dva transporťáky. Vďaka novému vchodu, ktorý ústi do Kasprovej šikminy, sme v bivaku č. 2 za 15 minút. Tu prebalíme transporťáky a vyrážame Metrom smerom na západ. V Dóme sádrovcov oddychujeme a odparujeme. Zase sa potvrdzuje, že ak sa pravidelne nechodí do jaskyne, telo dostáva zabrať. Hadí meander za Sádrovcami nás poriadne otlčie a rozpáli, takže ďaľšia pauza. Po ďaľších tristných 100 metroch sme pri ústi priepasti. Palino hneď nakalibruje Disto, zatiaľ Maťo nainštaluje lano a samotné odkrývanie tajomstva Pukliny rozbíjačov môže začať. Vŕtam prvý meračský bod a postupujeme vpred. Každý vie, čo má robiť. Je to výhoda zohratej partie. Do priepasti zostupuje prvý Palino a spätnou zámerou ju zameriava. Ešte pozhadzujeme uvolnené kamene a ideme za ním. Na konci 7 metrového lana sa rozhliadame. Nachádzame sa v strede fascinujúcej podzemnej trhliny, ktorá ďalej padá pod nás ešte cca 10 metrov. Pokračuje vpravo i vľavo. Vydávame sa doprava a meriame. Maťo ide dopredu preskúmať pokračovanie pukliny, po chvíli sa vracia s informáciou, že puklina prechádza do horizontálnej chodby a tá do dómu. Matyho dómu. Maty nedávno oslávil tretie narodeniny. Táto časť pukliny smeruje na sever, čiže je to odtoková vetva. Dóm je značne poznačený koróziou a rútením. Z dvoch komínov tu padá voda, väčší z nich pod stropom ústi do chodby. Lezenie nechávame na ďaľšiu akciu. Po zameraní priestoru Palino vyberá fotoaparát a spraví niekoľko záberov. Ešte nás čaká ľavá časť pukliny, preto sa tu nezdržiavame. Vraciame sa pod priepasť a Disto je zase v akcii. Teraz idem dopredu ja, aby som našiel najlepšiu cestu pre meračov. Ľavá časť pukliny má väčšie rozmery ako pravá. Šírka 3 metre, niekde výška aj 20 metrov. Na dne pukliny žblnkoce malý potôčik. Cestou míňame neznáme úžiny, ktoré ústia do Pukliny rozbíjačov. Všade je silný prievan. Postupujeme na juh, smerom na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Asi po 50 metroch puklina prechádza do krátkeho meandra a ten do horizontálnej nízkej chodby. Tu končíme i keď pokračovanie je zrejmé, ale bez prekopania plazivky to ďalej nepôjde. Rozhodujeme sa pre návrat do bivaku. Palino cestou fotí, čomu sa tešíme, pretože z týchto najvzdialenejších častí jaskyne nie sú žiadne zábery. Po príchode do bivaku varíme čaj, večeru a za chvíľu už ležíme v spacáku. Prejavuje sa únava a po chvíli zaspávame. V nedeľu už len upraceme bivak a ideme von. V Dóme legionárov Pali fotí. V novom vchode oceňujem množstvo práce, ktorú tu pod vedením Miňa Staroňa a Palina odviedli demänovskí jaskyniari, ale i ďaľší. Hlboká poklona, páni. Za chvíľu sme vonku a následne v LM. Tu Palino sadá k počítaču a prepisuje namerané údaje. Výsledok merania je veľmi zaujímavý. Puklina sa nachádza 30 metrov od Zadnej vody, jej dno je ale 50 metrov pod úrovňou povrchového toku a blíži sa k Repiskám. Kam to pôjde ďalej môžme len hádať.
Fotografie k článku: http://www.speleodd.sk/main.php?pageid=61&gal=galeria398
Leave a reply