Expedícia Jama 2017 prebehla od 29. júla do 2. augusta, vo výške 1445 m n.m. bolo päť dní takmer bezvetrie, horúco a jasná obloha. Od začiatku bolo dohodnuté, že cieľom je čo najviac vykopať v Studni, ostatné aktivity na okolí mali už menšiu prioritu. Denne sa nám darilo pracovať 8 hodín, po piatich dňoch bolo množstvo vykopaného materiálu niekoľkonásobné oproti minulému roku.
Spočiatku sme sa zahlbovali popod veľmi strmo klesajúci strop priepasti, sonda dosahovala hĺbku 5 m. Doobedu druhého dňa Ivan hlásil, že sa prestáva cítiť bezpečne vo výkope, na čo sa vzápätí odvalil kus sedimentu a strmým svahom dopadol na dno výkopu. Ivana však zaujala kostra menšieho stavovca, azda kuny, ktorú sa pokúšal vytiahnuť, a postupne tak podkopával stenu výkopu. Odrazu bolo z plošiny nad ústím priepasti počuť náhly, zúfalý výkrik „do p…“ a následných desať sekúnd ticho sprevádzané desivým dunením 5 m vysokej kolabujúcej steny sondy, zloženej z hliny a skál do hmotnosti 100 kg. Dlhých 10 sekúnd sme rozmýšľali, ktorého lana sa chytiť a skočiť mu na pomoc do priepasti. Našťastie, po chvíli ozval sa šuhaj zdola, že žije. Na povrchu bolo 30 stupňov, no ešte hodnú chvíľu triaslo nášho hrdinu od pomyslenia na dno priepasti…
Táto udalosť urýchlila rozhodnutie kopať v priepasti na plný profil, avšak vzhľadom na rozmery dna – 4 x 2,5 m oválneho pôdorysu, sme do konca expedície sa nedostali nikam hlbšie. Mohli sme ale bezpečne postupovať nadol, kompletizovať kostry nájdených zvierat a vytiahnuť tiež polovice dolných, ľudských kočatín a pripojiť ich k minuloročným kostiam (antropológovia na Univerzite Komenského prišli k záveru, že ide o ženskú kostru, zatiaľ však bez ďalších podrobností).
Nová technika Vzhľadom na enormné množstvo materiálu potrebného na postupovanie nadol v priepasti, uvažovali sme po výprave o technických riešeniach na urýchlenie výkopových prác. Úloha pomerne jednoduchá by to bola kdesi dole v doline, po vzore väčšiny Demänovských jaskýň nachádzajúcich sa neďaleko cesty. No v našom prípade všetok potrebný materiál je nutné vyniesť na chrbte 700 výškových metrov podobne, ako hospodárske zvieratá (aj ľudia možno) vynášali pieskovcové bloky na val hradiska v minulosti. Napokon, po dlhších úvahách a prehľadávaní internetu sme sa rozhodli investovať do ľahkého navijaku typu „babywinch“ v hodnote 750 eur (Comeup cws-160). Ľahký v tomto prípade znamená ľahší ako iné ťažké, pretože s navinutým 31 m dlhým lanom a káblami váži 25 kg. Sú dostupné aj podstatne lacnejšie riešenia, prípadne domáca výroba, no pomer rozmerov (30 x 36 x 42 cm), váhy a výkonu (1,2 kW motor, 160 – 260 kg zdvih s rýchlosťou 14 – 22 m/min) nás presvedčil. Výber centrály bol už pomerne jednoduchý, zadanie znelo na ľahkú, kufríkovú do 25 kg. Dostupný, lacný stroj Kipor IG2000 s produkciou 1,6 – 2 kW sklamal, naviják bol prisilný. Naopak, trojnásobne drahšia Honda i20 s rovnakým „papierovým“ výkonom ovládala naviják s prehľadom a spotreba benzínu pri práci v priepasti sa pohybovala pod 0,8 l/hod.
Dva dni 8. – 9. septembra sme sa spolu so strojmi vyvliekli na Jamu opäť, ťažší ako bežne o 65 kg (centrála, naviják, káble, benzín). Konfiguráciu plošiny nad priepasťou nebolo potrebné nijak meniť, „babywinch“, už v údolí oprostený o nepotrebné bezpečnostné a závesné železá, sme na dvoch karabínach upevnili na drevený preklad. Centrálu schovanú 20 m od ústia priepasti a mierne za rohom nebolo vôbec počuť, jedinou zmenou bol trochu nepríjemný zvuk navijáku a práca prstov miesto nôh pri vyťahovaní bandasiek z priepasti. Pôvodný trojbandaskový systém (jedna vo výkope, druhá sa vyťahuje nahor a tretia vysýpa a preberá) sme len jednoducho zdvojili. Na ťažbu vo vertikálnych priestoroch sme (už pred časom) zvolili čiastočne zvrchu otvorené bandasky objemu do 40 l, najmä pre ich ľahkú manipuláciu, relatívnu bezpečnosť, váhu a nahraditeľnosť. Podľa individuálnych schopností, tento systém si vyžaduje obsluhu troch až päť ľudí, počas 8 pracovných hodín výpravy sme vyťažili pomerne veľké množstvo materiálu a výkon sa oproti júlovej výprave odhadom zdvoj až strojnásobil. Počas akcie sme našli prvý voľný priestor priepasti s plochou 2 x 2,5 m a výškou len 30 cm. Či je to znakom zmeny pokačovania priepasti, alebo len dutina v inak homogénne sa vyvíjajúcom vertikálnom priestore, ukáže až ďalšia práca.
Archeologické a osteologické nálezy od roku 2016 Predmety nájdené počas dvoch rokov výprav rozdeľujeme na tie, ktoré sa nachádzali na povrchu hradiska a nálezy z dna priepasti. Napriek tomu, že vyťažený materiál z priepasti preberáme ručne aj detektorom, našli sme zatiaľ len fľašu od piva, nábojnice asi z druhej veľkej vojny a veľký kravský zvonec. Naopak, na povrchu sa darilo viac, okrem mladých, ale kovaných klincov vo vale okolo priepasti, starého šidla, menšieho zvonca a ďalších neurčených kúskov kovu na plošine, bolo tento rok pod vedením M. Furmana nájdené tiež ihlice, kus čepele a celá sekera (nálezy predbežne zaradené do halštatského veku); v roku 2016 aj hrot oštepu. Okrem kovových predmetov sa na plošine pravidlene nachádzajú črepy hrubej keramiky a v celom okolí žulové okrúhliaky veľkosti projektilov.
Osteologické nálezy z priepasti (z roku 2016) určil T. Čeklovský zo SMOPaJ: Jeleň lesný, Srnec lesný, ovca/koza, zajac, Svišť vrchovský, Krt podzemný. Vo vzorkách sa vyskytovali aj bližsie neurčené kosti žiab a vtákov. V roku 2017 sme tu našli viacero kostier menších stavovcov (asi kuny, psy, ovca, netopiere, hlodavce), ktoré sú premetom výskumu. Časť vzoriek bola určená V. Káňom (Muzeum Blanenska): Hryzec vodný, Hrdziak lesný, Hraboš tatranský, Piskor lesný, Jež východoeurópsky (aj ako potravné zvyšky). Miestom uloženia nálezov je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
V roku 2016 nájdená ľudská kostra sa po roku skompletizovala a je predmetom výskumu Katedry antropológie na UK v Bratislave.
Účastníci expedície Jama 2017: M. Brdečková, A. Galica, P. Herich, Ľ. Ivančík, M. Jurečka, M. Kudla, P. Laučík, F. Letovanec, M. Okoličány, Mich. Staroň, Z. Štepáneková, I. Šulek ml., M. Zavřel.
Na septembrovej výprave sa zúčastnili: D. Droppa, M. Furman, P. Herich, P. Laučík, T. Marušiaková, M. Prokop, Mich. Staroň, M. Tatarka, J. Uličný.
V ďalšom roku by sme radi pokračovali v prácach v priepasti, použitá technika sľubuje rýchlejší postup v inak, na prácu a logistiku, náročnej lokalite. V prípade priaznivého počasia je práca a pobyt na plošine príjemným a očistným zážitkom.
Leave a reply