V piatok sme k bivaku došli za tmy a bez lyží, snehu bolo minimum. Cestou hore sa mi podarilo zase pri fotení stratiť okuliare, tak sme s Marianom v sobotu ráno zbehli do doliny a našťastie ich Maroš našiel nezašlapané v snehu. V nedeľu by som ich ťažko hľadala. Na akcii boli s nami aj Lukáš a Juliana z Rumunska. Šli sme do Starého hradu. Ja som sa tešila hlavne na fotenie, lebo práce nebolo veľa. Lenže vo Veľkom kaňone začal moja chrbtica už vážne protestovať, tak sme šli ešte fotiť riečisko k Dušanovej probe a šla som hore. Ostatní zbehli do Krkvanice za Poslednou možnosťou ( vody tieklo viac ako minule ) a zamerali posledných 15 m už rozšírených úžin s prevýšením 6 m. Celková dĺžka aj s tunelom Posledná možnosť je 96 m. Kto má pôžitok z plazenia, môže prísť na akciu. Ak by sme sa chceli prebiť na úroveň dna Starého hradu a celého systému SHJ, museli by sme klesnúť ešte 14 m. V takýchto dolomitických kanáloch je to dosť veľa.
Kým mládež dole merala, ja som si cestou hore fotila po jaskyni rôzne maličkosti, pri ktorých nie je potrebné napínať trpezlivosť osvetľovačov a pozujúcich jaskyniarov.
Večer bola v bivaku zas dobrá večera, v noci sa prehnala ponad Krakovku víchrica. Ráno sme mali 30 až 40 cm nového snehu. Čiže veľmi vydarená akcia.
Leave a reply