Už samotný pohľad na mapu napovedá, že tieto dve jaskyne spolu súvisia. Vchody majú v rovnakej nadmorskej výške a vzdialenosť medzi nim je len 100 m. Ale dokázať súvislosť nebude asi jednoduché. Na Krakovke je stále snehu neúrekom, a tak sme predpokladali, že sa to odrazí aj na podzemných potokoch. Janko Dzúr s Lukášom Vlčekom, Janom Kokavcom a Miškou naliali fluorescein v Čajovej priepasti o 10,30, ale napriek tomu, že cvrnčalo takmer zo všetkého, potôčik na dne vetvy bol veľmi slabý. Prietok asi 3 dcl/s.
Keď sme popoludní (Jagerčík, Hipmanová) dorazili k Javorovej priepasti, už na nás čakal pred vchodom Lukáš s Miškou. Zostúpili sme do hĺbky 165 m k pomerne silnému prítoku, o ktorom sme často uvažovali ako o prítoku z Kosienok. Stúpajúca vetva proti prúdu tohto potôčika smeruje na Kosienky (smer Z), ale v poslednom úseku sa stáča na sever, pod hrebeň Krakovej hole. V porovnaní s vodou v Kosienkach, je tento prítok niekoľkonásobne silnejší. Ja s Miškou sme vyšli na povrch a Marián s Lukášom domapovali posledný úsek Kosienkovej vetvy. V Jaskyni zostali do 19,00. V nedeľu ráno odišli Marian s Lukášom opäť do Javorovej priepasti. Okrem Kosienkovej vetvy sledovali vodu pod Detvianskou ozvenou, ale aj za Hadím kanálom. Zelená voda sa neobjavila. To že zelená voda v Javorovej nevytiekla nič nedokazuje. Hlavnou príčinou bude veľmi nízky stav vody v Kosienkach. Pokus by bolo dobré zopakovať pri nárazových prívaloch vody počas silných dažďov.
Kým chlapci striehli na zelenú vodu, dievčence si vychutnávali nádhernú slnečnú nedeľu na Krakovej holi.
Fotografie z akcie nájdete na:
http://www.speleodd.sk/main.php?pageid=61&gal=Galery206
Leave a reply