Prvý pokus na overenie možnosti kopania v Blatistom sifóne uskutočnili 27. 9. 1998 P. Vaněk, S. Votoupal, P. Maceček, V. Kaman, P. Ondrušek, P. Holúbek a člen ČSS, ktorého meno sme si nazapamätali. Postúpli sme asi meter do hĺbky a asi 1,5 metra dopredu. V tú dobu bolo pomerne sucho a voda tu mala vtedy v sifóne nízku hladinu. Kopali sme bielu sintrovú hmotu, ktorá obsahovala značné množstvo vody, ľudovo povedané biele sračky. Odhadom sme vtedy vykýbľovali asi meter kubický materiálu. Avšak po kopaní začalo pršať a sonda sa zatopila. V nami vykopanej jame je odvtedy stále voda. Takže ak by sa tam rozhodlo pokračovať, tak je nuné čerpať vodu. Aj z tohto dôvodu sme tu ďalej nepokračovali. Ale nedávno sme s odstupom rokov jaskyňu navštívili opäť. P. Vaněk si spomenul na staré časy a my (S. Votoupal, P. Maceček a P. Holúbek) sme sa kochali peknou jaskyňou. Na záver sme si boli ešte pozrieť Blatistý sifón. Skúsený S. Votoupal vtedy poznamenal, že azda má táto prekážka prirodzenú obchádzku. Tak včera 29. apríla sme sa v zložení P. Procházka, P.Holúbek za SK Nicolaus a za hostí zo Strážovských vrchov P. Kardoš, J. Krebes a J. Habrún vypravili do Sokolovej opäť. Rozdelení na dve družstvá sme pôsobili v Nezameranom dóme a Blatistom sifóne. V závale Nezameranej siene sa rýchlo skončilo pre zlé technické vybavenie a tak sa úsilie sústredilo na sondovanie pri Blatistom sifóne. Po prebití sintrových platní sa podarilo hosťom z Považia odkryť malý priestor z ktorého vytieklo pár litrov vody. Následným rozširovaním a rozbíjaním spečeného materiálu sme postúpili asi 1,5 metra dopredu. Ide o tesný kanál vyplnený hlinou, sintrom a pri dne aj žulovým pieskom. Prievan síce necítiť, ale je tu nádej, že mal brat Silvoš pravdu…
Leave a reply