Štefanová č.1 : ďalšie kilometre, radosť i zúfalstvo
Na akcii, ktorá sa uskutočnila 29.4.2009 sme dosiahli dĺžku zameraných priestorov 5.662metrov. Číslo bude však naďalej rásť, pretože po skončení práce oboch meračských tímov sme sa vydali na prieskum, v ústrety neznámym priestorom pred nami. Z viacerých smerov sme vybrali, ako sa neskôr ukázalo, prítokovú vetvu smerujúcu približne na juhozápad, čiže na Repiská. No po niekoľkých desiatkach metrov sme sa neocitli v tých typických štefanovských, maximálne zúfalých riečnych chodbách, dláždených žuliakmi. Namiesto toho nás čakala široká chodba, vysoká od 1m až po 4-5 metrov, na mnohých miestach prechádzajúca do menších dómov a siení. Výplňou boli všetky možné aj nemožné útvary, 3,5m široký sintropád, mohutné stalagnáty, sintrové jazierka, jaskynné perly či obnažené egutačné jamky, neuveriteľné, koraly pripomínajúce, excentriká na skalách… Takýmto spôsobom sa nám míňali ďalšie stovky metrov, stále nasledujúc hlavný, relatívne priamy ťah hore dolinou, čo sme za jazdy overovali pomocou SAP merača, ktorý sme sa rozhodli zameniť pri meraní za starý dobrý banícky kompas a sklonomer (už pri predposlednej akcii sme vzdali nosenie nespratných bední s nimi pre neustále sa zväčšujúcu vzdialenosť a obtiažnosť jaskyne). Asi po 800 metroch nás zastavil zával vápencových blokov. Na našu, čoraz väčšiu radosť sme pokračovali ďalej, dolu, pomedzi bloky. Vzápätí sa pod nami otvoril mohutný priestor , cca 20 m vysoký. Na jeho dne tiekol aktívny tok! V Dóme tancujúcich skál (názov podľa hojdajúceho poltonového balvana v strede potoka) jaskyňa nekončila, druhá časť našej partie, ktorú sme celý čas neúspešne stíhali po novoobjavených chodbách, zašla ešte ďalších 300 metrov po prúde, v objaviteľskom ošiali ich nezastavil ani prvý polosifón a dobrovoľne si zaplávali v štefanovskom bahne.
Pri návrate sme už radšej ignorovali všetky tie núkajúce sa odbočky, svedčiace o pravdepodobnom pokračovaní.
Teda, odhadom dosahuje jaskyňa Štefanová č.1 s novými časťami dĺžku 7 km, čo však ako sa zdá, nie je ani zďaleka konečné číslo, keďže ešte aj na začiatku akcie bolo v labyrinte za brkovou chodbou objavených asi 300 m strmo stúpajúcich nekončiacich chodieb, kde sa pravdepodobne zbiehajú prievany od Dómu tancujúcich skál aj z Difúzora (kľúčové miesto postupu z 10.3.2009) a smerujú k predpokladaným horným poschodiam. No prieskum a dokumentácia bude veľmi náročná, pretože čas pochodu na koniec známych častí sa od prelomu rokov takmer zdvojnásobil, na 3 až 3,5 hodiny chodenia, ľahšieho lezenia a vyčerpávajúceho plazenia. Na viacerých miestach sa prechádza cez mokré blato, resp. vodu, takže človek je buď spotený od atombordelu alebo premočený v klasickej kombinéze. Z týchto dôvodov sú akcie čoraz ťažšie, z ešte nedávno 6 hod. trvajúcich sú 10-12 hodinové. Začíname si uvedomovať, že jaskyňa Štefanová č.1 je práca na ešte mnoho budúcich rokov…
Pavel Herich ml.
Objavitelia ďalšieho pokračovania Štefanovej jaskyne:
http://www.speleodd.sk/mapy/Stef%20050.JPG
Leave a reply