Radosti – veselosti v Krkvanici (Starý hrad)

S vrtačkou a akumulátormi sme zbehli o 400 m nižsie, až k Poslednej možnosti v Starom hrade. To že s vodou nebudú žiadne špásy signalizoval už hukot Krakovky na križovatke vo Veľkom kaňone. A v Krkvanici za Poslednou možnosťou to bolo ešte horšie. V úzkych priestoroch sa dá vode ťažko vyhúť. Ešte že sme pred Koleňákmi mali pripravené hadice. Podarilo sa nám vodu stiahnuť dvoma hadicami až do koncového polosifóna. Potom sme vyťahovali z plazivky pred mlákou napadané skaly po posledných rozširovacích prácach. Keď už bola plazivka pomerne pohodlná, navliekol si Hurtaj suchý oblek a šiel preskúmať polosifón. Voda v polosifone vyplnila skalnú vaňu, ktorá sa ale bude dať rozbitím stropu zasypať. Za polosifónom pokračuje úzka vodná puklina, v prieleznosti mu zabránili skalné rebrá, ktore nebude problém rozbiť. Ďalej sa chodbička rozširuje a voda vraj odteká niekde za roh, smerom do prava. A za vodou vraj videl čierňavu. Pokiaľ to nemala na svedomí večne sa kaziaca tika, tak by to bolo celom fajn. Po Martinovom prieskume sme pokračovali v rozširovaní plazivky pred polosifónom a pred polnocou sme už boli hore v bivaku