O príčinách Počas náprav povodňových škôd prebiehala diskusia o zodpovednosti za udalosť. Každý podľa svojho zamerania a záujmov či vedomostí súdil raz na dážď, nasýtenosť územia vodou, snehovú pokrývku alebo holoruby a stav pôdneho krytu, lyžiarske stredisko. Ako to väčšinou býva, všetky mysliteľné činitele boli prítomné, problémom ostáva ich jednotlivý pomer na výsledku. Každopádne krátke, len deň a pol trvajúce dažde boli podozrivé viacerým. Pri súčasnej tendencii rýchlych, lokálnych a veľmi výdatných zrážok však ťažko hodnotiť vznik povodne podľa kritéria času. Čerstvo napadnutý a vzápätí pod vplyvom dažďa prudko sa topiaci sneh bol nepochybne hybnou silou povodne. Akokoľvek, veľkým pričinením bol nepochybne aj stav miestneho biotopu a konkrétne jeho využívanie (v cudzích jazykoch sa používa presnejšie slovo exploatácia). Tým mám na mysli ťažbu dreva ťažkými mechanizmami za vzniku, do prudkých svahov hlboko zarezaných zvážnic, ťažbu, ktorá nenecháva jendiný strom na území čítajúcom stovky hektárov stáť a narúša pôdny kryt súčasne na veľkom území. Takisto lyžiarske stredisko a jeho expanzia výrazne prispieva k biednemu stavu územia národného parku, nehovoriac o mohutnej výstavbe ubytovacích kapacít. Bez posledných spomenutých činiteľov by bola povodeň menšia, možno bez ničivých následkov, ale presne rozhodnúť o tom nevie zrejme nikto z nás. Každopádne finančný zisk z využívania Demänovskej doliny putuje nemnohým, povodňové skody čítajúce asi 200 tisíc eur sme zaplatili z našich daní všetci – také sú zákonitosti nášho hospodárstva.
Čo sa dialo počas veľkej vody Napriek problémom sa nám podarilo dostať včas do krasového kaňona Demänovky a pozorovať situáciu priamo na mieste. Cesty boli postupne uzatvárané, riečka Demänovka sa premenila na divý prúd tmavého, hnedého bahna s ohromnou unášacou silou. Valila sa niekoľkokrát cez cestu, bočným ramenom rozsievajúc veľké kamene na vozovke; zo strachu, že nás prúd odnesie aj s autom do riečiska sme odopínali bezpečnostné pásy, ak by bolo treba vyskočiť rýchlo von. Za Demänovou zapadlo veľké hasičské auto do priekopy a voda ho zaplavila do polovice kabíny. Občas sa však zdalo, že ide o rozsiahle cvičenie, také množstvo hasičskej techniky v akcii sa málokedy vidí, boli vyytiahnuté aj nové povodňové vozíky a staré Avie.
Už v kaňone Demänovky to bolo inak, cesta sa postupne dvíha vyššie od koryta potoka, prejsť tadiaľ bolo možné bez komplikácií, čo však neplatilo pre turistický chodník pozdĺž doliny. Konečne nový názov Chaty obdoj (Riverside) nadobudol aktuálnosť, predtým len riečka, dnes mohutná rieka Demänovka dosahovala takmer mosta pred chatou, rachot transportovaných okrúhliakov znel ako vzdialené hromobitie. Odrazu Zuzana prehlušila ruch a ukazuje na pekné drevené hranoly unášané tmavým prúdom. Až neskôr sme zistili, že to plávali zvyšky jedného z drevených mostov umiestnených pôvodne kdesi povyše…
Chodník čo i desať metrov pôvodne vzdialený od riečiska bol zaliaty silným kalným prúdom, od lúky dole pod Ľadovou jaskyňou až povyše dolinku Okno bolo nutné svahom ponad vodu nebezpečne preliezať. Vo Vyvieraní, v jaskyni hlavného zdroja pitnej vody pre Litpovský Mikuláš a okolie voda tlakom vyvrátila spodnú polovicu antikorových dverí a vzápätí obmyla dva mohutné mosty. Povyše, pri parkovisku do Chrámu slobody sa riečisko zužuje medzi betónové múry cesty a základov hotela, znelo už burácanie vody a unášaných kameňov až celých balvanov ako celkom blízke hromobitie silnej búrky. Prenášali sa tu tony materiálu v krátkych okamihoch, mosty sa len tesne nad hladinou vznášali. Hľadali sme tu po väčšinu rokov ukryté vyvieračky, no nič sme nenašli. Jedine dole, z Jaskyne pri Kamennej chate aj Čiernej vyvieračky sa valila voda a zaplavila suterén ubytovne. A dolinkou Okno po mnohých rokoch tiekol až do sútoku s Demänovkou vodný tok.
Netreba tiež pripomínať, že kanalizácia vedúca predovšetkým odpadovú vodu lyžiarskeho strediska (našťastie sezóna končila), neplnila svoju funkciu a vodný zdroj bol, ako sa to s pravidelnosťou deje, opäť kontaminovaný.
Následky povodne v krase Obdobie celej jari aj leta sme priebežne sledovali zmeny na riečisku a blízkom okolí, ktoré tu voda zanechala. Demänovka na Lúčkach svoje koryto počas udalosti na viacerých miestach presunula či vyerodovala paralelné ramená. Nevšedný pohľad poskytovali vypreparované korene smrekov visiace vo vzduchu nad novým korytom riečky; alebo starý javor, akoby bez kúska pôdy umelo zasadený kmeň medzi vybielenými žulovými okrúhliakmi.
Celkovým výsledkom je, že veľký tlak vody a unášacia schopnosť spriechodnili viaceré menšie i veľké ponory a tak i 4 mesiace po povodni je hlavný podzemný tok v Chráme slobody mohutný i počas súčasného sucha. 18. augusta Demänovka končila v ponore P2 na Lúčkach, pričom podzemný tok bol na úrovni daždivého obdobia (stav vody na Podzemnom prepadaní bol len tesne pod hranicou pretekania vôd ďalej do Mramorového riečiska). Zrejme kľúčovou mierou sa na tomto stave podpisuje nový veľký ponor Zadnej vody, neďaleko nad sútokom s Demänovkou, označený ako P14B. V jeho susedstve, 25 m proti toku sa nachádza, v rokoch 2005-2006 kopaný ponor P14 (tu sme sa dostali niekoľko metrov do priestorov jaskyne so silným prievanom). Ponárajúca sa voda, ktorá počas nasledujúceho obdobia zaniesla vykopané, sa po 50 minútach objavuje pod Novebrovou sieňou v Štefanovej. Povodeň z apríla 2017 však v jeho blízkosti natoľko prehĺbila koryto a zlikvidovala ostrovček v koryte, že k tomuto ponoru sa voda dostane už len počas vysokých povodňových stavov. Nový, dosiaľ nezaznamenaný veľký ponor P14B, spolu s menším P14C (6 m poniže) hltajú Zadnú vodu natoľko, že počas suchšieho obdobia Zadná voda môže úplne končiť v týchto miestach svoju púť (s pomocou malej hrádze z okrúhliakov) a objavuje sa opäť pod Novembrovou sieňou. Zaujímavosťou je, že táto voda prúdi v podzemí na vzdialenosť 250 m takmer priamo proti sklonu doliny Demänovky.
Nižšie sme našli ďalší, sprvoti veľmi nenápadný ponor nazvaný P16A. Nachádza sa oproti južnému rohu hotela FIM (stará nástupná stanica sedačky) a smeruje pod cestu. Len niekoľko vytiahnutých kameňov za sprievodu zvukov „splachovania“ premiestnilo riečisko takmer vyschnutej Demänovky do podzemia (odhadom 4 – 8 l/s). Zatiaľ predpokladáme, že voda smeruje už do Údolnej jaskyne, ponor sme uviedli do pôvodného stavu.
V podzemí prúd prepláchol sedimenty a zmyl naše stopy, ale väčších zmien nebadať. V Štefanovej sa počas povodne hladina odtokového sifónu v Jazernom dóme zdvihla asi o 2 m, predchádzajúca široká chodba Riečiska musela byť čiastočne zatopená. Zadná voda tu dnes tečie oveľa väčšia (vďaka ponorom P14 B a C) ako sme kedy od objavov v roku 2007 zaznamenali.
Speleologické práce Vrátiac sa hore na Lúčky, v okolí ponoru č. 2 (P2) povodeň do výšky hladiny obnažila malé bralo kvalitných, pestrých vápencov bázy príkrovu (v tesnom susedstve s dolomitickými brekciami) a na naše prekvapenie sme z dvoch malých kanálov o veľkosti päste identifikovali slabší studený prievan. Oba miesta sme rozpracovali, vyššie skončilo na neparalelných, korózne rozšírených puklinách šírky do 5 cm v pevnom masíve. Nižšie však, vyznačujúce sa väčším skrasovatením puklín a súčasne medzivrstvových plôch karbonátov, nám dovoľuje, hoc veľmi náročne a pomaly, pokračovať vyberaním skál a kopaním do masívu (pod Krčahovo, resp. Červené). Po 15 kratších akciách sme vo vzdialenosti 7 metrov, na dne sa objavila časť vôd (asi 2 l/s) ponárajúcich sa v okolí. Priebežne sme sledovali teploty a vlhkosť prúdiaceho vzduchu. Telota bola ovplyvnená ponárajúcou sa vodou, vlhkosť stabilných 100 % poukazuje na možnú súvislosť s jaskynným systémom pod Červeným (Krčahovom).
Vyschnuté riečisko Demänovky pod FIM umožnilo prieskum Jaskyne pod cestou, ktorej sme však museli vykopať nový vchod. Pôvodný objavný (r. 2005) bol počas povodne celkom zanesený pieskom, podobne ako aj oproti ležiaci vchod do Údolnej jaskyne. Po dvoch akciách sme sa 11. 8. prekopali cez 2,5 m cestných (posypový štrk) a riečnych nánosov do jaskyne a konštatovali, že sifón na konci jaskyne je polootvorený a vanie tu silný prievan. Jeho teplota bola navlas zhodná s teplotou prievanu v Údolnej a činila 10,2 °C. Nasledujúce dni sme sifón spolu s krátkym závalom prekonali, objavili malú sienku a kopaním a voľne postúpili vpred ďalších asi 8 m. Priestory sa nachádzajú len niekoľko málo metrov pod vozovkou a parkoviskom pod Chrámom slobody, no prievan prekonáva zrejme dlhšiu cestu jaskynnými priestormi. Na prácach sa podieľali: I. Šulek ml., M. Prokop, Michal Staroň, D. Droppa, M. Okoličány, Z. Štepáneková, L. Kubičina, A. Richtárechová, P. Holúbek, Milan Staroň, L. Luhová, M. Androvič, F. Letovanec, I. Šulek st., Ľ. Holík a P. Herich.
Záver Vinu za vzniknuté povodňové škody nesieme všetci, takáto mohutná voda dáva v doline znať, že naše cesty, mosty a stavby sem nepatria. Cesta Demänovskou dolinou bola na viacerých miestach odplavená, rieka postupne odvaľovala kamene spod vozovky až kým, najmä nad záchytným parkoviskom nevzala celú polovicu cesty so sebou. Chaty zaplavila, mosty odnášala, tie ťažšie betónové obmývala až nechránené pyliere bolo neskôr nutné veľkými blokmi obkladať. Na druhej strane pre človeka, ktorý sa často pohybuje po záhyboch miestnych potokov je fascinujúce vidieť tak dynamické zmeny v krajine. Vzniknuté nové korytá, tie pôvodné často prehĺbené o celý meter, mohutné balvany čo zmizli kdesi nižšie a nové zaujali ich miesto. Masívne betónové múry základov hotelov, mostov a cesty odrazu sa vznášajú vo vzduchu, kamene na ktorých spočívali putovali do údolia. Kamenné vápencové podložie zmenené na napoznanie, tam kde kedysi bol skalný prah, už je len šikmá perej a kus povyše vznikol nový. Staré známe ponory dnes ťažko nájsť, nové veľké sa otvorili. A kolujúca otázka posledných týždňov – kde je Demänovka? Možno povodeň čiastočne vrátila stav povrchových riečisk do polovice 20. storočia, keď A. Droppa kreslil do máp viaceré úseky Demänovky ako „väčšinu roka suché“ a často sme sa čudovali, čo tým myslel, keďže tieto roky to tak nebolo.
Často myslím na tých, ktorí stále kdesi cestujú za novými krajmi a zážitkami, no prichádzajú o hĺbku poznania blízkych miest, neďaleko (i keď už nie „v“) ktorých žijú…
Archives
- December 2020
- November 2020
- October 2020
- August 2020
- June 2020
- January 2020
- February 2019
- January 2019
- November 2018
- February 2018
- January 2018
- December 2017
- November 2017
- September 2017
- August 2017
- July 2017
- June 2017
- April 2017
- March 2017
- January 2017
- December 2016
- November 2016
- October 2016
- August 2016
- May 2016
- March 2016
- February 2016
- January 2016
- October 2015
- September 2015
- May 2015
- April 2015
- March 2015
- February 2015
- December 2014
- November 2014
- October 2014
- September 2014
- August 2014
- July 2014
- June 2014
- April 2014
- February 2014
- January 2014
- December 2013
- November 2013
- August 2013
- July 2013
- June 2013
- May 2013
- April 2013
- March 2013
- February 2013
- January 2013
- December 2012
- November 2012
- October 2012
- September 2012
- August 2012
- July 2012
- June 2012
- May 2012
- April 2012
- March 2012
- February 2012
- January 2012
- December 2011
- November 2011
- October 2011
- September 2011
- August 2011
- July 2011
- June 2011
- May 2011
- April 2011
- March 2011
- February 2011
- January 2011
- December 2010
- November 2010
- October 2010
- September 2010
- August 2010
- July 2010
- June 2010
- May 2010
- April 2010
- March 2010
- February 2010
- January 2010
- December 2009
- November 2009
- October 2009
- September 2009
- August 2009
- July 2009
- June 2009
- May 2009
- April 2009
- March 2009
- February 2009
- January 2009
- December 2008
- November 2008
- October 2008
- September 2008
- August 2008
- July 2008
- June 2008
- May 2008
- April 2008
- March 2008
- February 2008
- January 2008
- December 2007
- November 2007
- October 2007
- September 2007
- August 2007
- July 2007
- June 2007
- May 2007
- April 2007
- March 2007
- February 2007
- January 2007
- December 2006
- November 2006
- October 2006
- August 2006
- July 2006
- June 2006
- May 2006
- April 2006
- March 2006
- February 2006
- January 2006
- December 2005
- November 2005
- October 2005
- September 2005
- August 2005
- July 2005
- June 2005
- May 2005
- April 2005
- March 2005
- February 2005
- December 2004
- February 2004
Categories
Leave a reply