Včera t.j. 20.1. 2007 sme v osemčlennej partii uskutočnili ďaľšiu kopáčsku akciu v j. Štefanová. Na predchádzajúcej akcii sme konštatovali, že možno ešte dve akcie a prekonáme zúženú časť chodby. Tajne som dúfal v objav aspoň 200 metrov štandardných Štefanovských chodieb /štandard 4x3m/. Keď sme sa prekopali na druhú stranu, predpoklad bol správny. Vstúpili sme do 50m dlhej chodby Štefanovského štandardu, ktorá mala dve nádejné miesta na pokračovanie so silným prievanom. Hneď sme sa vrhli do odpratávania nánosov na oboch miestach súčastne. Cca za 30 minút už z prvého miesta Palino kričal : “ Objáááv“. Postupne rozširujúc prehrabanú chodbu prechádzame všetci za ním do ďaľších priestorov. Po 30 metroch plazenia vchádzame do gigantického priestoru možno až o rozmeroch 100x40x30 m. Tu sa jaskyňa vetví, zo stien a stropov na nás zívajú čierne otvory. V ľavej časti dómu zostupujeme po blokoch veľkých ako menší dom k vodnému toku o výdatnosti 30 l/s. Je to Zadná voda? Kam smeruje jaskyňa? Rozmery ďaľšich pokračovaní nám vyrážajú dych, prejdené chodby majú gigantické rozmery, také nepoznám ani z Mierky. Po čase sa uzhodneme, že bezhlavé pobehovanie po jaskyni nemá zmysel a velíme k návratu. O 22.30
sme vonku z jaskyne. Pod Slobodou stretávame Dzúrovcov, ktorí si to z akcie v Mošnickej doline šinú do Pekla, znova veľa kriku a nadšenia. Hneď sa umývame, odstrojujeme, niektorí zahadzujú rozdriapané atómbordely a v Pekle nás už čaká orosená 12-ka. Ráno sa stretám s Marošom v práci, celú noc sme nespali, obaja sme aj v posteli doma behali po nových objavoch. Teraz už len nabrať nových síl vyliečiť odreniny a drobné zranenia a hor sa do Štefanovky.
Leave a reply