V súčastnosti po skompletizovaní a zdigitalizovaní všetkých dostupných meračských údajov P. Herichom ml. sa potvrdilo, že v Demänovskej doline je zdokumentovaných viac ako 50 km jaskynných chodieb. Na to aby z toho vznikol jeden jaskynný systém už treba len pripojiť jaskyňu Štefanová k Demänovskému jaskynnému systému. A to je reálne. Aby to neznelo tak jednoducho, treba pripomenúť, že vzhľadom na hustotu skrasovatenia v podzemí doliny šance na spojenie sú. Veď len samotný objav jaskyne Štefanová nás presvedčil, o tom že príroda je mocná čarodejka. Pod masívom Stodôlky málokto očakával takú veľkú jaskyňu, ktorá 3x prechádza popod povrchový tok Demänovky. A to všetko bolo objavené z malej /250m/ dlhej zabudnutej jaskyne, dierou o veľkosti ľudskej hlavy. Nebolo to jednoduché a trvalo to roky /od r. 1991/. Aj spojenie jaskýň môže trvať roky. Ale stačí vyliezť ten správny komín, prepotápať posledný sifón, odvaliť posledný kameň a prepojenie sa môže stať vecou daného okamihu, vecou náhody. Náhoda praje pripraveným. 50 km dĺžka sa ako éterická substancia vznáša nad dolinou a podnietila zamerať intenzívnu aktivitu na miesta, ktoré doteraz nepriťahovali pozornosť jaskyniarov. V Pustej sa horúčkovito kope a skúma. Hnacím motorom je 100 metrová vzdialenosť od Eldoráda v Štefanovej. Nikto však nemôže povedať, či 100 metrov vzdušnou čiarou je veľa, alebo málo. Preto sme sa rozhodli zo strany Štefanovej prihodiť polienko na oheň. 2. 3. 2013 sme sa vybrali v trojici do Eldoráda, aby sme preskúmali a zhodnotili možnosti ako sa v tejto časti priblížiť k DJS. Cestou sa zastavujeme v bivaku č.2, tu varíme čaj a obed, zároveň tu nechávame plné dva transporťáky. Ďalej zo sebou berieme len meranie, lano a spity na lezenie,pajser a krompáčik na závaly. No a samozrejme odhodlanie nazrieť do každej diery v oblasti KRŠ /časť Eldoráda/. Po príchode do Eldoráda sa rozdeľujeme na tri samostatné jednotky. Každý z nás potom niečo prelieza, bojuje zo závalmi, dovtedy kým to má zmysel. Potom sa presunieme do samotnej šachty KRŠ, a tu sa situácia opakuje. Výsledkom snaženia je prienik do zaujímavej chodby Fosílií. Hneď ju aj zameriame v dĺžke 60 m. Vedie však práve opačným smerom ako by sme potrebovali. Na záver skúmame Tajomnú šachtu a okolie. V šachte sú v stenách vyústenia niekoľkých chodieb. Dve okná sa nachádzajú vyššie nad dnom. Na vylezenie k nim je potrebné sa zaistiť. I keď sa nejedná o extrémne náročné lezenie, steny sú veľmi skorodované. Tri hodiny cesty od vchodu nepridávajú nikomu na guráži. Aj vyvrtnutý členok by mohol byť problémom. Šachtou padá veľa vody, na lezenie niet ani pomyslenie. Musíme to nechať na suché obdobie. Velíme na návrat do bivaku. Tu sa s nami Pavel lúči a odchádza sám na povrch. O 23.00 hod. má dohodnutú reláciu s predsedom. Ak do vtedy nevyjde, pôjdu ho hľadať. Na druhý deň totižto Pavel ide kopať do Pustej. Zostávame s Lukášom sami dvaja v bivaku. Varíme večeru a skoro ideme spať. Na druhý deň sme sa vybrali do dómu Skeptika, aby sme preverili možnosť prekonať závaly v dvoch stúpajúcich chodbách, ktoré z tohto priestoru vybiehajú. Cestou musíme prejsť cez Kasprovu šikminu, a tú treba tiež preskúmať, nakoľko je tu istá pravdepodobnosť pokračovania smerom na Pustú. V Kasprovej šikmine sa rozdeĺujeme. Každý z nás sa vyberá opačným smerom. Opäť preliezanie závalov, plazenie a výsledkom je objav 100 metrov dlhej chodby. Ale nič čo by nás približovalo k Pustej. Preto odchádzame ďalej do Skeptika. Tu malým pajsrom dráždime tigre v dvoch chodbách, ale po chvíli pochopíme, že by to chcelo aspoň dvojmetrovú tyč. S malým pajsrom si koledujeme o malér. Radšej ideme merať, to je bezpečnejšie. Zameriame jednu krátku odbočku v Skeptikovi, potom priestory v Kasprovej a môžme ísť domov. V bivaku čaj, balenie, upratovanie a potom už len cesta na povrch. Na povrchu sme o 20.00 hod. A čo na záver? Cesta do Pustej bude tŕnistá. Alebo nie?
Akcie sa zúčastnili: Lukáš Vlček, Pavel Herich a Ľuboš Holík.
Aktuálna dľ. j. Štefanová: 14 450 metrov.
Leave a reply