a tak konečne po jedenástich dňoch kopania a zadrevovania prišiel Pekný deň, keď batoh z jaskyne už som nemusel niesť von horným vchodom , ale Ondrík mi ho vytiahol spodným skoro vchodom. Túto akciu sme nenechali takmer nič na náhodu, boli sme vybavení dvoma sadami vysielačiek profesionálne, ktoré zase trochu sklamali a detské, ktoré fungovali ako hodinky skoro až do 15 m hĺbky a bez nabíjania vydržali celú akciu. V sobotu bola nevydržateľná spara a vynáška troch drukov dala zabrať aj starším skúsenejším jaskyniarom, nakoniec sme z nich ani trocha neodrezali, ale myslím si, že tam nezhnijú. Po niekoľko vytiahnutých vedrách a blokov, Ondrík sa pretiahol do sienky, kde sa dalo vraj chodiť štvornožky a nastal problém, kde kopať , nakoľko zámer nám hovoril 1,2 m vodorovne a 3 m do hĺbky na JJZ a prievan ťahal, ale zo Z. Keďže sme sa nevedeli na 100% rozhodnúť, ktorý smer je správny nezostávalo nám nič iné len zbehnúť na dno jaskyne pre prípadnú akustickú komunikáciu. Povyťahovali sme ešte pár skál, trochu upravili dno a dobre ochladení sme sa zbalili do bivaku. Ešte skôr Janči Slančík s Elenkou išli variť guľáš. V nedeľu ráno vyzeralo v celku pekné počasie a tak som s Jančím Slačíkom ml. išiel na dno SLúča potvrdiť ďalší smer postupu. Napísali sme si časový postup a išli do SLúča. Všetko klapalo skoro na minútu a tak keď sme prišli na určené miesto už sme Ondríka počuli na povrchu ako tam dupe a niečo šparhá. Nebola potrebná ani vysielačková komunikácia a po pár minútach sme sa už aj videli. Nakoľko spojovací úsek je v nebezpečnom závale, bude potrebné ešte minimálne jednu akciu na jeho zabezpečenie.
Ešte v piatok sme boli pozrieť v Bielej jaskyni, aby sme sa trocha odľahčili od neustáleho kopania.
Leave a reply