Štvorica jaskyniarov (Z. Chrapčiak, P. Staník, I. Kráľ a P. Holúbek) sa vypravila do Okna s cieľom sprístupniť komín, ktorý sa čím ďalej tým horšie lezie ( v mape dostane názov Trnavský, lebo pri objave boli jaskyniari z Trnavy). Zavesili sme tu 8 metrov dlhý rebrk a rozšírili dosť nepríjemnú úžinu. Ďalej sme rozšírili jeden hlinený úsek. Avšak najviac nás zaujímala úžina, pri ktorej sme v nedeľu zastali s meraním. Po neveľkom úsilí sa nám ju podarilo zdolať. Zostúpili sme asi 5 metrov nižšie do zasintrovaného meandra, za úžinou ešte vidieť asi 3 metre nižšie. Avšak cesta ďalej viedla úzkou chodbičkou, ktorá sa odpájala tesne pod prekonanou úžinou. Neomylne nás dopredu viedli čierne telieska, pozostatky po netopieroch. Je nepochopiteľné, prečo sa v tomto labyrinte preháňajú a ako sa vôbec orientujú, veď prievany tu takmer nie sú. Možnože majú z toho iba radosť. Po asi 20 metroch Zdeno plazenia kričí: Dóm, už sa tak skoro nezastavíme. Avšak väčší priestor, mimochodom asi mu ostane názov Toaleta – spôsobil komplikáciu. Vychádza z neho 5 meandrov všetkými smermi, ktoré končia úžinami, zahlinením, alebo sa jednoducho nebolo na konci. Nás však ťahá dolu, smerom k vyvieračkám. Je tu na najnižšom mieste zával premytý vodou a vidno trochu dole, ale nevieme čo je tu ďalej. Nemali sme čas zameriavať nové priestory, ale chodba už nevedie priamo na východ, niečo sa zmenilo. Sú tu pozoruhodné tvary, zo stien vystupujú početné skameneliny, treba prísť s cieľom iba fotiť. Odhadom sme prešli asi 100 nových metrov. Tie zábery čo ukazujeme pri príspevku sú iba narýchlo cvaknuté, pre potreby zvečnenia nových priestorov. Sú tu krásne korodované vápencové bloky, ktoré by boli ozdobou expozície múzea, ale určite ich odtiaľto nik nevytiahne. Prvoradou úlohou je všetky dostupné chodby, meandre a komíny zamerať (predpokldáme asi 5 akcií) a stanoviť dáky smer, kde by sa mohlo pôsobiť, pretože sa zdá, že sa nám stráca hlavný smer. Máme síce asi desať miest, kde sa dá jednoducho postúpiť dopredu, ale pôsobiť vo všetkých naraz sa nedá. Priestory sú len s minimálnym prúdením vzduchu a je to neskutočné, ako jaskyňa púšťa bez tohto osvedčeného vodítka. Dakedy si myslíme, že sme kdesi v Milade, či Domici v Slovenskom krase, kde tých prievanov tiež moc nie je. Tešíme sa na ďalšie akcie. Azda by stálo porozmýšľať nad spôsobom zafarbenia potôčikov v jaskyni a vyjasniť hydrologický vzťah týchto priestorov k vyvieračkám a podzemným tokom Demänovskej doliny…
Leave a reply