11.7. Zóna objavného ponoru (ZOP), účasť P. H.. zameranie hlavného riečiska Demänovky medzi 5. a 6. sifónom. Prieskum neznámych častí nezachytených na doterajších mapách.
12.7. ZOP, P. H.. Pokračovanie merania priestorov okolo hlavného riečiska. Jediný účastník akcie konštatuje, že meranie v plazivkách je obtiažne vzhľadom na nízky počet pomocníkov a preto sa zameriava na veľké priestory. Opäť sa objavuje Demänovský syndróm, totiž jaskyňa je zložitejšia a chodieb je viac ako sa očakávalo a znova sa posúva počet predpokladaných meračiek smerom nahor.
14.7. Povrchové merania v okolí Vyvierania.
15.7. ZOP a Hlinená chodba, účasť Štefan Ratkovský a Pavel Herich. Zameranie chodby vedúcej z ľavej odbočky za prerážkou v Mramoráku až do ústia Hlinenej chodby do hlavného koridoru Mramorového riečiska. Táto chodba tvorí najvrchnejšiu úroveň tohto koridoru, pričom sa od neho práve v ústí Hlinenej odpája, pokračujúc v pôvodnom smere zlomu Mramorového riečiska.
Bola zameraná výrazná odbočka Hlinenej chodby za m.b.č. 6 A. Droppu (803,47 m) dlhá 35 m, predisponovaná zlomom smeru SZ – JV. P. Bella nás taktiež upozornil na málo známu chodbu za m.b.č. 7 (805,16 m), ktorá vybočuje z hlavného smerovania Hlinenej chodby a ústi do siene s vodným tokom. Podľa zamerania je sieň dlhá 32 m, so šírkou od 8 do 12 m a výškou 3 – 6 m. Ide zrejme o fragment starého riečiska Demänovky (o čom svedčia jeho rozmery) so zaujímavým smerom k j. Mieru. V súčasnosti je pretekaným autochtónnym tokom ponárajúcim sa v dolinke Vyvieranie, ktorého smer je opačný a jeho vody ústia do podzemnej Demänovky niekde v ZOP alebo vo Vodnej ceste.
V ZOP sme zamerali nových 317 m jaskynných priestorov, Chrám slobody má dĺžku 9 546 m s deniveláciou 131 m.
17.7. Jaskyne v brale Veľký Sokol, P. H. . Domeranie Jaskyne v Sokole 7, zameranie Jaskyne v Sokole 5, 6 a 10. Pri práci sa zistilo, že jaskyne 5 a 6 sú prepojené a tak Demänovská dolina má už tretí jaskynný systém. Ten dosahuje dĺžku 67 m a prevýšenie 18 m. Má päť vchodov.
Oprava: v predchádzajúcom článku som uviedol priemernú dĺžku zámery v DJS. Avšak neboli pri výpočte odpočítané stovky bodov povrchových meraní a tiež duplicitných meraní, ktorých dĺžka sa síce nepočíta, no body sú v zoznamoch braté v úvahu. Pre doplnenie uvádzam, že zámery napr. Chrámu slobody sú v priemere dlhé približne 10 m.
Merania prebiehali s použitím DistoX. Pred, počas i po nich bola presnosť merania azimutu (najväčšia slabina) testovaná, porovnávaná so závesným kompasom. Zistil som odchýlku o -0.9° až -1° oproti kompasu. Táto chyba sa opakovala prakticky neustále, teda považujem ju za systematickú chybu pre tento konkrétny prístroj, ktorú je tým pádom jednoduché odstrániť. Avšak, DistoX bolo nutné kalibrovať pred každou akciou! Na druhý deň (po prevoze autom, blízko zdrojov elektromagnetického žiarenia) sa pootočenie prístroja prejavilo v odchýlkach až do 0,8°. Po (mojej –index pod 0,26) kalibrácii toto klesne spravidla pod 0,3°, iné zdroje ale uvádzajú dosiahnutie indexu 0,18 – 0,22, čo zrejme ešte spresní meranie.
Leave a reply