Na poslednej akcii sme konečne dokončili sprístupňovanie Večnej roboty, aspoň čo sa týka montáže fixných rebríkov. V priepasti Pod Pusinkou sme namontovali posledný 11 m rebrík, takže vertikálne úseky okrem 28 metrovej priepasti Pod homôlkou vybehnete na jeden nádych. Pokračovali sme aj v rozbíjaní skál v závale II. Medzi stenou a blokom smerom dohora videl Marian asi 4 m, ale bolo to tam úzke, hoci sa povyzliekal, zostal zacviknutý za panvu. Keďže som usúdila, že môj zadok je o čosi širší ako Jagerčíkov, o prienik som sa radšej nepokúšala. Zhora priteká ďalší prítok.
V Mrazivej diere to na každej akcii vyzerá sľubnejšie a a sľubnejšie a v konečnom dôsledku stále nič nové. To čo vyzeralo ešte nedávno ako chodba sa zmenilo na obyčajnú dutinu a treba kopať smerom dole. Strašne tam fučí. Ale poriadne studeno.
Elena
Leave a reply