14.12. Pustá, Lustrová sieň, družstvo: Jano Poliak, Bohuš Horvát, Jano Šmoll, Paľo Osadský, Paľo Herich. Postup asi 1 m dopredu, chodba je v plnom profile vyplnená jemným štrkom, pieskom. Prievan mizne do úzkeho meandra pár metrov pred čelbou, ten po metri sa lomí jej smerom. Budúcu akciu sa popri kopaní pokúsime do meandra dostať malú kameru a nazrieť za roh, či tadiaľ postup nebude jednoduchší.
16., 17., 19. a 22. 12. Kaňon demänovky, Zadná voda, úpätie Stodôlky. P. H. Pomocou jednoduchých dvoch statívov, s použitím DistoX, boli zamerané viac ako 4 kilometre povrchového pol. ťahu s ideou nájdenia miesta možného druhého vchodu do Štefanovej. Merania hneď prvého dňa priniesli prekvapujúce výsledky, keď z mierky 3D modelu jaskýň sa dala odčítať vzdialenosť iba 15 m priestorov nad dvoma dómami v zadných častiach Štefanovej a povrchu! Pre opatrnosť bol potom zameraný kontrolný ťah medzi dvomi súradnicami presne určenými geologickými vrtmi. Ďalšie dni bol polygón ťahaný smerom dole dolinou na sútok Demänovky so Zadnou vodou a proti jej prúdu až na styk s kryštalinikom na Repiskách. V doline Zadnej vody sa Štefanová viackrát približuje k povrchu, no stále rádovo v desiatkach metrov. Najzápadnejší cíp jaskyne, za rel. novoobjaveným Hadím meandrom sa nachádza presne pod „pätou” Stodôlky, no 38 m nižšie. Pokračovanie obrovskej Lavicovej chodby smeruje jednoznačne tiež k povrchu, je asi 30 m nad súčasným tokom, no rovnako tak ďaleko od suťoviska na povrchu.
Ešte je predčasné hovoriť o nejakom druhom vchode do Štefanovej, bude nutné zistené súvislosti overiť piepsami alebo najlepšie georadarom, pretože treba rátať aj s nejakou chybou merania v jaskyni. Druhým problémom je, že priestory jaskyne, v miestach najbližšie k povrchu (spomínaných 15 m) presne kopírujú sklon vrstiev, ktoré predisponovali sklon aj povrchového reliéfu. Teda paralelne stúpajú smerom hore. Veľkou nádejou zatiaľ je vertikálny komín nad Kasprovou šikminou, v ktorom Maťo Rybanský videl pokračovanie smerom hore, no visel v ňom balvan v celom profile zabraňujúci prielezu.
DistoX, ako som zistil, je nutné kalibrovať pred každou akciou (to platí v Demänovskej doline, napr. v Kosove to nebolo nutné. Dosiaľ som neprišiel na to prečo, mohlo by Disto ovplyvňovať trojité vedenie vysokého napätia, popod ktoré treba 4x prejsť cestou do Dem. d. a späť?), potom, aspoň podľa mojich skúseností sa dá naň spoľahnúť. Kontrolný povrchový polygón mal dĺžku 536 m, chyba merania bola 0.06 perc., teda okolo 32 cm. Meraný bol s pomocou dvoch statívov, dĺžky jedn. ťahov sa pohybovali od 9 do 60 m. Pri meraní jedným človekom je nutné sa vracať po zadný statív, čo bolo využité na meranie spätných zámer. Jedným smerom bolo merané po dvakrát displayom hore + 2x display dole, bol vyrátaný priemer (nakalibrované DistoX – zvyčajne dosahujem deltu 0.23 – 0.27- má takúto odchýlku do 0.3 stupňa kompasu, a do 0.2 stupňa sklonu) a ten zapísaný, spätné meranie rovnako, spolu 8 meraní na jeden ťah.
V jaskyni Radavc v Kosove sme s Lukášom Kubičinom uzavreli 3 krátke okruhy s dĺžkou do 55 m, chyby sa pohybovali v rozmedzí 7 – 18 cm (bez spätných meraní).
Rovnaké DistoX bolo porovnané s dvomi závesnými kompasmi, s jedným bola zhoda dokonalá, druhý ukazoval na systematickú chybu 0.7 stup. Zrejme ju však treba pripísať ohnutým závesom kompasu.
P.s. Prajem príjemné sviatky všetkým,
nech radosť z pobytu v prírode a v kruhu dobrých ľudí sprevádza kroky človeka podzemím, za poznaním diela Zeme a seba samého.
Leave a reply