Dnes len krátka správa: podzemné družstvo (Peťo Holúbek, Paľo Herich) podporovali na povrchu Ivan Račko a Filip Danihel. Tí disponovali výrezom mapy Štefanovej aj s povrchovou situáciou.
Po dvoch hodinách cesty jaskyňou (naľahko) sme dorazili na určené miesto. Vysielačkami sme nadviazali bezproblémové zreteľné spojenie s povrchom. Vzápätí bol pieps umiestnený do jedného z dvoch komínov a s napätím sme čakali na výsledok. Ivan najskôr referoval o desiatkach metrov, veľmi skoro však prišiel ku metrom dvadsiatim piatim. To už sme vedeli, že dobre je, pri troche šťastia to bude podobné ako v prípade vchodu do Pustej, kde prvotný údaj nakoniec bol dvojnásobkom skutočnej vzdialenosti.. Komín, z ktorého kvapká voda a zatiaľ končí 80 kg skalou visiacou na ktovie čom, je zrejme zdrojom veľkých kumulácií drobného ostrohranného štrku v chodbách všade vôkol. Jeho väčší brat hneď vedľa je pomerne suchý, priestrannejší, no hore, pod stropom sú zvetrané sintrové náteky. A práve tu bolo nameraných 14,9 metra od povrchu. Akokoľvek, veľký dôvod na radosť.
Neodvažujem sa odhadnúť, aká bude skutočná vzdialenosť na povrch, no vec je jasná: z každej jednodňovej akcie nám ubudne 5 hodín presúvania sa jaskyňou, bivakovanie v jaskyni nebude viac nevyhnutné, zvýši sa bezpečnosť, objavy za prekonaným Difúzorom sa stanú dostupnými aj pre kratšie popoludňajšie akcie, bude možné venovať kopáčske úsilie perspektívnym miestam na postup…
Čaká nás ale ťažká práca, ktovie koľko času si vyžiada.
Tak zatiaľ všetko,
a do videnia..
Leave a reply